Tieto riadky nechcú riešiť, či má vláda zvýšiť plat sestričkám, alebo nie. Viaceré médiá v poslednom čase kritizovali neetický prístup zdravotného personálu voči pacientom. Marián Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory, síce tvrdí (22.minúta), že ľudia si nezapamätajú sto pozitívnych príkladov, ale dokážu zveličiť jeden negatívny. Pritom zdravotníci súčasne poukazujú aj na jednu z príčin: ,,keď v zdravotníctve je dusná atmosféra, lebo lekárom sa platy zvýšili, a sestričkám nie.“
A tak sa v špitáľoch aj gáni. Niekedy si to odnesie pacient. Stará, otrepaná slovenská pesnička: ,,robím do výšky platu.“
Do výšky platu ignoruje pacienta neprofesionálna sestra, do výšky platu kašle na žiakov neprofesionálna učiteľka, do výšky platu má štátny úradník v paži občanov.
A čakajú, čo im odbory vyrokujú. A dovtedy pracujú v trucovitom režime. Do výšky platu.
Odbory majú zmysel, ale ťažko fandiť ich všeobecnej filozofii, lebo skoro vždy vystupujú v kolektívnej kauze, za masy. A v mase sa stráca konkrétny človek.
Možno tá konkrétna zdravotná sestra by urobila lepšie, keby odišla do Rakúska. Možno by sa tam z nej stala dvoj-trojnásobná profesionálka, s dvoj-trojnásobnou empatiou k chorým. Možno by tak prinútila slovenskú vládu niečo robiť.
Možno.
Pokiaľ má ale platnú zmluvu v slovenskej nemocnici, profesionálny a ľudský prístup má v pracovnej a ľudskej náplni tu.
Takisto učiteľka za katedrou, šofér autobusu, a dokonca aj pracovník technických služieb,obsluhujúci smetiarsky voz.