Anonymný, neosobný supermarket. Keď ho potrebuješ, žiadny predavač, asistent na obzore. Nikto ti nič nepovie, nikto neporadí, len z reprákov hučí, aký je tento market najsamlepší.
Mladý, vyšportovaný chalan, skôr vysoko -, než stredoškolák. Zjavne na letnej brigáde. Vykladá pivá. Z dvoch paliet naraz. A medzitým si stíha všímať, kto by asi mal o čo záujem.
,,Hľadáte niečo?“ ,,Niečo konkrétne?“ ,,Desinu, dvanástku?“ (mimochodom dvanástku už dnes temer nenájdeš, všetko je šmrncnuté desinovým citrónom, pre rozmarné chúťky súdobej zlatej mládeže).
A brigádnik stíha, aj vykladať, aj ponúkať.
,,Niečo kvalitnejšie, drahšie?“
,,To vaše firemné nealko, čo mávate za dobrú cenu.“
,,Samozrejme, tam vedľa.“
Možno študuje ekonomiku, a tam sa naučil aj niečo zdravé, ešte nechytené chorobou Slováka, ktorý pracuje do výšky svojho platu. Možno ho tak vychovali, tatko, mamka. Možno bol na Erasme, či Coméniu, v nejakom tom lepšom európskom chotári.
A možno kdesi počul, že ku klientovi sa nestačí správať podľa predpisov, len za peniaze. Ku klientovi, k pacientovi, k cestujúcemu, k študentovi, k priateľovi,
sa správaš tak, ako to on potrebuje.