Klasik vraví, že chudobného treba naučiť chytať ryby, a nie podávať mu rybu na tácke. Alebo – nielen podávať mu rybu na tácke.
S tými udicami je to vždy na dlhšie lakte, okrem toho voľakto múdry raz povedal, že ,,chudobných budete mať vždy medzi sebou“.
Napriek tomu, zaujímavý nápad zo španielskeho mestečka Galdakao, ktoré má 30 tisíc obyvateľov. Zriadili voľne prístupnú mestskú chladničku, do ktorej môžu občania, supermarkety, reštaurácie, odniesť zvyšné jedlo, a ktokoľvek môže prísť a nasýtiť sa z komunitnej chladničky.
Treba však dodržiavať aj zopár pravidiel. Do chladničky sa neodkladá surové mäso, ryby, vajcia. Domáce jedlá musia byť označené dátumom a po štyroch dňoch vyhodené von. Ale tak dlho sa v chladničke žiadne jedlo nezohreje. Reštaurácie po záverečnej do nej odložia zvyšný tapas, a do rána sa po ňom len tak zapráši. V sezóne piknikov sa zas chladnička plní pečenými rebierkami a klobáskami. A dokonca niektoré staršie panie osobitne varia pre túto chladničku.
Starosta mesta schválil z rozpočtu 5000 euro ročne na čistenie, údržbu a dozor nad chladničkou. Pomôže sa tak chudobe, o niečo menej sa vyhodí na smetisko.
Smiešne? Malá kvapka v mori? Dalo by sa aj u nás?
Vždy keď vidím toho počerného tínedžera, celým trupom zaboreného do kontajnera – spomeniem si aj na tú španielsku chladničku.