,,Mami, mne sa páči tento mercedes“, ledabolo prehodilo štvorročné chlapča, držiac sa maminej ruky. A mama nič.
V jednej ruke štvorročného, druhou tlačila kočík s jeho mladším súrodencom. Mercedes? Hlavu mala plnú iných, dôležitejších vecí. Nakúpiť, navariť, večer návšteva. Ale veľké, čierne auto?
,,Vieš, ten čierny mercedes, milý synu, vyzerá napohľad celkom dobre, ale momentálne by som takúto ozrutánsku štvorkolku radšej nekupoval. Má to zbytočne veľkú spotrebu, je to diesel, každý deň ťa musím voziť do škôlky, vieš, tie studené štarty nerobia nafťáku nič dobré, to už potom radšej porozmýšľame o nejakom rodinnom vane, na benzín, kde sa zmestia obidve sedačky, bude to aj do mesta, a aj keď budeme chcieť ísť v lete na dovolenku. Tento je síce pekný, imidžovka, ale potrebujeme niečo praktickejšie. Mrkni sa na niečo zaujímavé, na tom tvojom novom tablete.“
Možno taký nejaký debat potrebovalo to štvorročné chlápä.
A na to potrebuje aj otca.