Dnes si spomínam na človeka, ktorý svojím životom popiera všetky lacné historické súdy. Ľudský život sa totiž nezmestí len tak, do nejakých ideologických dioptrií. Toto je príbeh človeka, ktorý bol celý život verný svojej krajine, ochotne, možno až nerozvážne sa strmhlav rútil do každého podujatia, o ktorom bol vnútorne presvedčený, že tým Slovensku pomôže.
Dnešný cynik to ľahko nazve prezliekaním kabátov, ale do ľudskej duše sa nedá nahliadnuť z rýchlika, či z internetovej diaľnice. Ľudská duša obsahuje celý vesmír.
Tak teda stručné zhrnutie:
– vstúpil do Hlinkovej gardy, aby šiel brániť Slovensko proti iredente na južnej hranici,
– v zadnej časti domu počas celej vojny prechovával jednu židovskú rodinu,
– bol v povstaleckej armáde, vážne zranený, so zdravotnými dôsledkami na celý život,
– bojoval v radoch Červenej armády,
– po vojne bol krátko okresným tajomníkom KSS, demonštratívne z nej vystúpil v roku 1948, na protest proti násilnej kolektivizácii, ktorá niekde prebiehala až kriminálnym štýlom,
– nikdy nevstúpil do JRD, zostal súkromne hospodáriaci roľník, čo mu spôsobilo množstvo konfliktov, hlavne kvôli násilnému vymáhaniu kontingentov,
– lokálni komunistickí mocipáni sa postarali, aby sa trikrát za ním zavreli dvere väzenskej cely. Rok fáral sedemsto metrov pod zem,
– nikdy nedostal dvestopäťdesiatpäťku, teda finančné odškodnenie za účasť v povstaleckých bojoch,
– jeho rodine sa vyhrážali, že vždy budú odsúvaní na okraj spoločnosti.
Nikdy nezatrpkol na náš svet, v ktorom vládli komunistickí pätolízači. Do poslednej chvíle života tvrdo pracoval, o všetko sa zaujímal, každého povzbudzoval.
Historik by mohol mať s takým profilom problém. Ja nie. Poznal som dobre životné príbehy toho človeka. Bol to ROVNÝ CHLAP! Taký, ktorý sa pred žiadnym vetrom neohýba.
Aj kyvadlo sa kýva len jedným smerom.