Dží Em Papuček

18. septembra 2015, marianno, Nefejtón

Dží Em Papuček, alebo pán Gregor Martin Papucsek. ,,Pán“, Gregor Martin Papucsek.  Takto familiárne som si ho nazval, lebo v súčasnom žurnalistickom marazme vyniká ako maják na spravodajskom nebi, referujúcom o invázii migrantov.

Spravodajca slovenskej verejnoprávnej inštitúcie, žijúci roky v Maďarsku,  v krajine, ktorá mu je určite v mnohom blízka, v dnešných dňoch bitá hlava nehlava celou  pro-bruselskou hipisáckou úderkou, vo veľmi zložitej propagandistickej mele, kde zdravý rozum stratil už nejeden.

Prvou obeťou vojny je vždy pravda. A toto je propagandistická vojna. Už nikto poriadne nevie, kto vlastne čo propaguje. Súcit? Spravodlivosť? Xenofóbiu? Xenofíliu? Dobrý pocit o sebe samom, versus Shengen?

Tak napríklad, kedysi hviezda najhviezdnejšia, BBC. O maďarsko- srbskom pohraničí referovala – nuž povedali by sme, že tak, tak,  no, objektívne. Lebo tam zahrnula všetky dostupné informácie. Lenže, v akom poradí? Volá sa to selekcia faktov.

Najskôr, v titulku, že OSN je šokovaná, potom video, upozorňujúce, že ide o citlivé zábery (na tomto konkrétnom asi ani nie), za tým osvedčená ,,umelecká fotografia“ – prítmie, bradatý migrant za ostnatým drôtom, potom ďalšie video so sýrskou tínedžerkou, ktorá už v titulku hovorí, že chce všetkým dokázať, že sny sa môžu stať skutočnosťou, a potom ešte ďalšie

a ďalšie srdcervúce výkriky, fakty, a 

až potom,

až nakoniec,

tá základná, možno aj podstatná informácia, že

zúfalí migranti vlastne napadli štátnu hranicu, plot, policajtov suverénneho štátu, palicami a snažili sa ho preraziť.

Mladí novinári už dávno naskočili na rýchlik zvaný ,,5 minút mediálnej slávy“. Kde sa dá, podložia nohu, odfotia hrôzu, mŕtvolu, na morský breh vyplavené chlapča,  madonovské obrázky evokujúce nazaretskú rodinu. Vychutnávajú si svoje kreatívne príležitosti na superlacnú objednávku.

Dží Em, pán Gregor Martin Papucsek,  referuje, korešponduje, dispečuje, ako za starých, dobrých, novinárskych čias. Dovoľujem si tvrdiť, že sa nekompromituje ani voči svojej vyslanej krajine, ani voči krajine v ktorej pôsobí, ani voči utečencom, ani voči Bruselu, ani…. a to pevne dúfam,

ani voči svojmu svedomiu.

Bolo by záhodno sa troška započúvať.