Raz sa mi tak zdôverili, že existuje taký špecifický výsek populácie, ktorý sa nazýva zlatokopky.A tak som si naivne predstavil Klondyke, El Dorado a hustou pavučinou popretkávané šachty kremnických a štiavnických baní. V mojej fantázii sa z podzemia vynárala zarputilá osoba s prilbou, v jednej ruke krompáč, v druhej lopata, a k tomu všetkému ešte strašila aj s deravou riečicou. Na hlave jej nechýbal obligátny ošklbaný širák.
Hmm. Taká tá oná, taká tá zarputilá osoba, taká dozaista dokáže kopať zlato.
Potom mi to múdrejší vysvetľovali.
Jááj, takže teraz už viem.
A potom som počul toto:
,,Ty, a ten tvoj, ten je už za vodou?“
,,Nóó, no, ešte má nejaké problémy, ale…
,,A ten druhý?“
,,Tak ten je už úplne, ale úplne a totálne, betálne a celkom za vodou.“
Konečne mi doplo. Načo lopata, načo riečica, šup ho do kanojky a pádlom po nich.
Foto: Wikimedia CC
