V Ríme sa začala Synoda katolíckych biskupov o manželstve, rodine, pastorácii rodín a prístupe k rozvedeným a homosexuálom. Tri týždne sa budú trápiť s celou horou problémov.
Mnohí mladí ľudia žijú nadivoko, nechcú sa sobášiť ani na úrade ani v kostole, starí sa celkom bežne rozvádzajú aj v pokročilom veku, trpia deti, a potom trpia deti, a trpia deti.
A potom sa znovu zosobášia, a znovu rozsobášia, (niekedy znovu zosobášia, alebo spartneria, a rozpartneria)
a deti trpia ďalej.
A k tomu všetkému homosexuáli.
My significant other. To je taký výraz, ktorý v angličtine znamená niečo ako moja druhá polovička, alebo moja lepšia polovička. Tá lepšia polovička dokonca ešte lepšie znie. Možno vystihuje celú podstatu dobrého, alebo šťastného manželstva.
Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom.
Vlastne k tomu niet čo dodať. Dokonalý návod na šťastné manželstvo pre veriaceho, aj neveriaceho človeka. Pre manželského partnera sa jeho partnerka stáva NUMBER ONE.
Number one po stránke intelektovej, emocionálnej, spoločenskej, finančnej, duchovnej, atď. Druhým ja. Jedno telo. Na prvom mieste, až potom sa o ďalšie priečky môžu uchádzať vlastné deti, vlastní rodičia, vlastní súrodenci, vlastní starí rodičia, vlastní susedia, vlastní priatelia, vlastní kolegovia, vlastní domáci miláčikovia.
Manžel s manželkou sa v ,,novom tele“ stali novou entitou, novou realitou. Novou identitou, aj keď samozrejme si aj naďalej zachovávajú aj svoju vlastnú identitu, osobnostné charakteristiky.
Zmenili sa podstatne. Sú jedným. Jedným záprahom.
Pritom samozrejme ,nezanevierajú“ na otca a matku. Naďalej funguje emocionálny vzťah matky a dcéry (často až priveľmi), autorita otca k synovi (často až primálo), ale títo dvaja, a ktokoľvek iní na celom svete, sú až na druhom a ďalšom mieste.
Namiesto: ,,Miluješ ma zlatíčko?“ by sa mali navzájom spýtať: ,,Chceš byť mojím lepším ja?“
Čo je na tom ťažké pochopiť?
