Mám rád túto zem. V tej slovenskej náture sa nájde pár poriadnych defektov, ale treba sa len rozhliadnuť, nájdu sa aj skvosty. Osobne by som napríklad svoju ženu nikdy nemenil za voľáku Helgu či Džesiku. Je to krajina, ktorá sa zviecha, je z fondov živená, lumpami skrivená, a pritom skrýva nejednu záhadu.
Neviem, či sa mi niekedy podarí prezradiť jedno také tajomstvo sýrskemu utečencovi.
Drahá, dnes je v kostole zbierka…
A na čo zas?
Tuším že na farnosť.
Daj si, ak chceš.
Niečo dám ja, ale ak chceš…
Koľko dáš?
Vieš čo, ja niečo dám, a ak chceš, niečo môžeš aj ty.
…………
Drahá, a predstav si, že by sme sa skladali na rodinu vo farnosti?
What?
No, napríklad na sýrsku utečeneckú rodinu.
Čo ti už haraší s tými utečencami.
Nie, myslím, ako že keby tu nejaká bola.
Čo? Akože sýrska rodina?
Ale veď pamätáš, pápež povedal, že každá farnosť by mala prijať jednu utečeneckú rodinu.
A to myslíš vážne?
Veď sú viac bití ako sýti!
Tebe už naozaj… šibe!
Tak, nie je to také jednoduché, ale napríklad…Napríklad, keby to boli takí tí sýrski kresťania, ktorí utekajú pred vojnou, ktorým šlo o život, tak hádam takým ľuďom treba aj helfnúť? Pamätáš tie videá s odťatými hlavami. A ako ich vešali na kríže. Jasné, že najskôr by to muselo byť oficiálne, musel by ich akceptovať štát, papiere, a tak.
To akože by si chcel podporovať tú moslimskú inváziu do Európy?
Počúvaš ma ty vôbec, hovorím o ,,sýrskej kresťanskej rodine“!
No ďakujem pekne. Celý život mi tu len blúzniš a naivne snívaš. Preto my nemáme nič, ako druhí ľudia. Sýrski kresťania, sýrski kresťania! Šak ťa všetci pod čiernu zem znesú, že si prieberčivý, netolerantný, že ty vôbec nie si Samaritán. Keď si Samaritán, tak sa nemáš čo pýtať na národnosť a náboženstvo.
Ale ja nie som žiadny Samaritán, to bol taký voľáky ten čudný kmeň v Galilei, ktorému ja ani poriadne nerozumiem. A v Brysely a v Bratysláve si môžu drístať čo chcú. Ale ja chcem buď sýrsku kresťanskú rodinu vo farnosti, alebo ništ. Ili Cezar, ili ništa! Kapišto? Pamätáš ešte na ten fajnový juhoslovanský koňak, vtedy na pláži?
Á, a už sme zase pri koňačiku…
Tak koľko by si dala?
Za čo? Za koňak?
Nie, na sýrsku kresťanskú rodinu. Raz za mesiac, povedzme, 5 euro?
5 euro krát, … krát…Ty, spamätaj sa a prestaň tu už harapašiť! Ty si nikdy nemal ani predstavu o výdavkoch na domácnosť. A to by im akože malo stačiť, takej štvorčlennej rodine? Platiť nájomné za byt, tak to je aj medzi bratmi kresťanmi aspoň 500, (nadýchla sa), stravné 300 (nadýchla sa), deti do školy 200 (vydýchla). Ty si všetko predstavuješ ako taký Hurvínek válku. (Ďalší, veľký nádych). Ak majú začínať ako normálni ľudia, tak aspoň tisícka na mesiac. 7 éčiek na každého z nás. Minimum. Kým sa pozviechajú a postavia na vlastné nohy. A v piatok nepôjdeš na pivo, ale Sýrčatá budeš pekne učiť po anglicky. Miky nemčinu. A Jano nech ich učí floorball. A Maťa niečo upiecť. Vieš čo, a ten nemožný Miro by im mohol aspoň opraviť ten starý rodinný van…