Toho, čo sa stalo včera večer v Paríži, sa bezpečnostné zložky európskych štátov už dávno obávali. Simultánne, stupňujúce sa teroristické útoky s automatickými zbraňami, samovražednými atentátnikmi v srdci významného európskeho mesta, s cieľom zasiahnuť miesta, kde sa práve nachádza veľa ľudí. Takúto taktiku použili teroristi pri útokoch v Bombaj a na iných miestach. Teraz si však bude treba zodpovedať mnoho otázok. Ako sa dostali do Európy? Boli útočníci francúzski občania, a ak áno, ako boli radikalizovaní, ozbrojení a organizovaní? Vo Francúzsku, v Sýrii, a kto ich radikalizoval? Prečo ich tajné služby nezaregistrovali? Znamená masakra v Paríži, že celá Európa teraz čelí takýmto hrozbám na verejných miestach a podujatiach? A ak sa potvrdí sýrska stopa, stiahne sa Francúzsko z tohto konfliktu, alebo znásobí svoje úsilie bojovať proti radikálom v tomto regióne?
Takéto otázky si kladie Damian Grammaticas z BBC po včerajšom útoku v Paríži.
Je skoro isté, že po vyjadrení hlbokej sústrasti zo strany svetových štátnikov, bude nasledovať práve ,,hlboká analýza“ vedená po línii práve tých hore uvedených otázok. Veľmi čiastkových otázok, bezprostredne pragmatických, možno až naivných, ktoré však nebudú mať ani záujem celkovo a komplexne riešiť ložisko tohto nádoru.
Je totiž naozaj až také rozhodujúce,
– či to boli francúzski občania?
– ako sa dostali do Európy?
– ako sa radikalizovali, ozbrojili, organizovali?
– atď?
Kto a prečo, sú tie najdôležitejšie otázky, ktoré musia pohnúť mocných k radikálnemu riešeniu. Ako, a akými technickými prostriedkami, ako boli teroristi zorganizovaní – to sú len sekundárne otázky.
Veď sme niečo podobné vlastne aj s hrôzou očakávali.
Pokiaľ si francúzsky prezident, jeho európski partneri, Putin a Obama neuvedomia, že toto je ich spoločný balvan, a balvan to je teda poriadny, môžu si čiastkovo klásť čiastkové otázky, ako možno operatívne riešiť jednu konkrétnu situáciu.
Ale balvan zostane balvanom. Nádory sa nepotierajú mastičkami.