Tento blog je o Šarapovovej a Kotlebovi, ale to druhé meno som do titulku radšej nedával. Veď dnes si ho tam tlačí každý, aby si zvýšil čítanosť o jeden až dva percentuálne body.
Tá Máša, zo Sibíri, tá vzorná profesionálka. Tá najlepšie platená športovkyňa sveta. Tá chutná ako obrážťok, na ktorú tenisoví diváci žmurkajú mňam, mňam.
A teraz toto!
Komu by sa jej neuľútostilo. Niekde sa musela stať chyba. Určite omyl pri dopingovej skúške. Tí blbci poriadne nepoumývali skúmavky. To predsa nie je možné! Maria Sharapova predsa nemohla podvádzať. Veď je taká…
Klamala, ale my jej veríme.
Slovenský Kotleba. V porovnaní so Šarapovkou nebe a dudy (sorry Maroš, fúzy nie sú fšetko). Je síce náš, slovenský, ale je to Kotleba. Nenachytali ho na stereoidoch (slivovička sa neráta), ani zákony neohol, ale fľochli naňho prezývku ,,fašista“, a teraz sa už s ním ani len pán prezident nechcú rozprávať. A kto sa teraz odváži priznať že ho volil? Veď by ho slniečková pravdoláska aj do áreštu posadiť mohla.
Joj, aby sa človek zase bál, ako za komanča.
Kotleba, Kotleba, ja sa ťa nebojím! Ak nezabiješ a nepokradneš, tak si len kandiduj, až do roztrhania kabanice. A nech si ťa volí, kto chce. Ja to veru nebudem. Vieš, až po voľbách som si prečítal ten tvoj desaťbodový program.
No a poviem ti – nic moc. Také…dedinské. Rustikálne, síce šmrncovne jednoduché, diretissima apel na emóciu (a gule), ale pritom poriadne amatérske.
Tak si tam teda funguj. Dostaneš nový poslanecký tablet a tony papiera s prevádzkovým poriadkom inštitúcie.
OPEN ENDING
(už sa mi nechce).