Zapálil som pár sviečok a nad ,,hrobovými miestami“ hodil neverbálnu, transcendentnú reč s tými, čo tu už nie sú.
Akosi už nevraveli nič.
A potom, doma, v pohode internetu, som si prečítal kulinársku úvahu s kultovým sloganom ,,Život je príliš krátky na to, aby sme pili zlé víno“.
Kde teda nalievajú to dobré?
Svätý Martin vraj dal polovičku svojho kabáta chudobnému. Svätý Maximilián Kolbe sa obetoval za iného spoluväzňa v koncentráku. Luteránsky teológ Dietrich Bonhoeffer bol popravený na výslovný príkaz Hitlera.
No dobre, ale ja nežijem v diktatúre a vo vojnových časoch! Nemôžem si len tak povedať, že od zajtra budem martýr.
Pápež František pri návšteve Švédska vymyslel týchto šesť nových blahoslavenstiev:
Tak ja neviem, vyzerá to ako dobrý program, ale asi tak na celý život. A ja by som chcel niečo hneď. Nejakú tú kvalitku. Od zajtra. A okrem toho, koľkí v dnešnom svete ešte rozumejú pápežovi?
Ja milujem anglický futbal, ktorý sa hrá až do poslednej, 90. minúty. Rád si vychutnám povestnú nemeckú kvalitu, kým ešte takou je. Ocením sofistikovanú japonskú elektroniku. Tlieskam, keď niekto získa olympijské zlato, alebo dvakrát majstra sveta v cyklistike. A v práci chcem byť aspoň taký dobrý, ako môj kolega.
Dá sa to všetko zliať do jedného súdka s kvalitným matrošom?
,,Do what you ought and give it all you´ve got“. To je taký pekný anglický rým, ktorý vymyslel jeden pán ako univerzálny návod na každú situáciu. Na veľké veci, aj na tie najmenšie. Niečo ako: ,,Rob, čo máš robiť, sústreď sa na to čo robíš, a rob to čo najporiadnejšie“.
Celkom dobrá vinotéka.