Ja viem, existuje aj extrémny nacionalizmus, ale teraz vôbec nie o tom. Boli časy, snáď normálnejšie, keď sa dosť striktne rozlišovalo medzi vlastenectvom a nacionalizmom. To prvé bolo prirodzenou láskou ku koreňom, to druhé jingoism, niečo ako hurávlastenectvo, pomerne ľahko prerastajúce do pohŕdania inými, do šovinizmu.
Normálne ma zaskočili tou otázkou: Tí Američania, to kedy sa z nich stali takí nacionalisti, ako sa mohli takto zopsuť, veď to bola jedna vyspelá demokracia? Ty (marianno), ty cítiš v sebe niečo akože slovenskosť alebo niečo také, s tebou to niečo robí?
Chcel som sa uštipnúť do líca, ale radšej som si zahryzol do jazyka a ináč preformuloval inštinktívnu odpoveď:
Nevidím dôvod, prečo by som nemal cítiť väčšiu spolupatričnosť so Slovákmi, Slovenskom, ako s inými národmi. Zdá sa mi úplne normálne a prirodzené, že sú mi bližší moji rodičia, členovia mojej rodiny, než napríklad Novákovci od susedov. Aj oni sú fajn, ale nie sú to mariannovci. Rovnako je to možno s mojím mestom, okresom a ak veľmi chcete, tak aj s vyšším územným celkom.
Vlastne som im chcel povedať, čo si myslím o tých veľkých rečiach, o stavaní hrozných múrov na jednej strane, a o nádhere budovania mostov na strane druhej. A o iných slamených panákoch. O tom, že dobré ploty robia dobrých susedov. Lebo veru nie sme vo svojej prirodzenosti až takí dobrí, ako ohlasujú všakovaké nadácie otvorených spoločností.
Kukali na mňa tak čudne, kozmopolitne nechápavo. Vraveli niečo v zmysle, že predsa na prvom mieste je človek, človek ako taký, ľudstvo ako také…
…a podobné mamľasoviny.
Len ako môže niekto tvrdiť, že (virtuálne) miluje neznámeho, malého černoška v Svazijsku, keď kašle napríklad na svojho brata a nevenuje mu žiadnu pozornosť? Asi preto, že láska k tomu černoškovi ho bezprostredne a priamo nič nestojí, a s tým bratom by musel prinajmenšom ,,strácať“ čas?
Včera som pomáhal dvíhať z chodníka opitého starého chlapa a priznám sa, že spočiatku mi to nijako nevoňalo. Naťahovali sa s ním dve okoloidúce ženy a prosili o pomoc, lebo do rána vraj hlásia mráz. Jedna z nich bola taká staršia, šťúpla ženička, ktorá sa rozhodla, že ho nakoniec aj odprevadí domov.
,,A zvládnete to? Ak bude zle, zavolajte políciu, alebo záchranku“, ozval sa v nás interkontinentálny kozmopolita s dobre mienenou radou.
,,Nemám mobil, ale nebojte sa, zvládnem. Veď som roky robila v starobinci“,
povedala tá žena.