Píšem tento fejtónik o sólogamii, kým to tu nezakážu ako hate speech. Na Slovensku to ešte nikto nepozná, tak teda zatiaľ nemajú čo zakázať.
Ako to funguje?
To sa tak človek rozhodne, že sa vydá za seba. Alebo ožení so sebou. A teraz teda neviem, či sa muž môže oženiť so sebou, alebo vydať sa za seba. Alebo sa žena za seba vydá seba sa, alebo sa so sebou ožení.
Jednoducho sa takýto jedinec zoberie. A poberie sa na svadobnú cestu.
Štatistiky neprezradím, veď žiadny pokrokový štát (dokonca ani len USA ešte nie!) toto chudo zatiaľ neuzákonil. Zákonodarci by museli riešiť zapeklitú otázku, že čo vlastne na uzavretie takéhoto zväzku treba. Vhodný džender, vhodné biopohlavie, priepastné IQ, alebo metastázovaný level narcisizmu?
Takto si Grace Gelderová spomínala v britskom Guardiane na svoj veľký deň: ,,Samozrejme, že pozornosť sa celý ten deň zameriavala na mňa, a všetko to vyvrcholilo tým, že som samu seba pobozkala v zrkadle. Ale bol tu aj ten silný pocit, že so svojimi priateľmi zdieľam niečo osobitné, že každý z nich sa môže zamyslieť na svojimi predstavami o láske a záväzku.“
Nemyslím si, že problémom sú nekonajúce pokrokové parlamenty sveta, ktoré sa vlažne stavajú k novým požiadavkám na uzá-koňo-vanie registrovaných partnerstiev so samým sebou. Veď sa ony raz prebudia, a aj precedensy budú mať hotové, na stole. A nemyslím teraz na polygamiu.
Myslím, že problém je v tom zrkadle.