Každý rok rastie percento Rusov, ktorí v prieskumoch verejnej mienky s nostalgiou spomínajú na svoju bývalú, oveľa väčšiu červenú ríšu. Dnes už 66 percent Rusov v tom lepšom spomína na ZSSR, hlavne kvôli terajším ekonomickým problémom a vtedajšiemu sovietskemu systému sociálneho zabezpečenia.
Od roku 2014 Rusom stagnujú príjmy, zvyšuje sa inflácia, oslabuje sa rubeľ, otravujú ich západné sankcie, klesali im ceny ropy a tohto roku obyvateľom ešte aj zvýšili vek odchodu do dôchodku.
Tie veľkonárody sú už raz také, postihnuté goliášskymi syndrómami. Aj Trump chce znovu veľkú Ameriku, aj Putin v roku 1991 vyhlásil rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu katastrofu 20. storočia.
Nie je to vec neznáma, ani v našich končinách, keď pospolitý človek banuje za lacným chlebom a vodkou. Kremeľskému gospodinovi by to mohlo celkom zahrať do karát. Keď sa bude znovu rozhliadať po ,,kárte míra“, a zistí, že jeho ostatná krymská akvizícia, je akási osihotená.
Radšej ani nespomínajme.
Pre mňa, Slováka, 50 rokov po vrachote železných maringotiek, v pamäti už len zostáva raz a navždy heslo:
,,So Sovietskym zväzom na večné časy – pokoj“
A nikdy inak.