50 tipov na inteligentnejšie fungovanie v rodine

29. decembra 2019, marianno, Nefejtón

Všetky tie pravidlá nezvládne asi nikto, a už vôbec nie sústavne. Ale môžu inšpirovať, povzbudiť k tomu, aby v rodine vládli zdravšie vzťahy, možno inteligentnejšie, možno elegantnejšie.

50 tipov vypracoval americký spisovateľ James Stenson pod názvom ,,Sila rodinného my“. V tomto blogu sú preložené a upravené so súhlasom autora.

Prečo sú v zdravej rodine pravidlá? No preto, lebo rodina má pred sebou úlohu, výchovné poslanie. V konzumnej rodine sa konzumuje, je to taký jednoduchý, statický koníček, tam to výchovné poslanie absentuje, absentujú teda aj pravidlá.

Hneď v úvode by som chcel pripomenúť, že prakticky žiadna rodina nežije každodenne podľa všetkých týchto pravidiel. Uvádzam ich ako ponuku na zváženie.

Možno ich rozčleniť do piatich oblastí:

My rešpektujeme práva a cítenie iných ľudí.

my vždy keď je to patričné, používame voči každému slovíčka: prosím, ďakujem, prepáč, je mi ľúto, sľubujem na svoju česť,
my nikdy neurážame ľudí a nesprávame s k nim hrubo,
my neklebetíme, neohovárame ľudí, nevyslovujeme negatívnu kritiku za ich chrbtom (ak je však niekto v problémoch – ako napríklad drogy – tak to samozrejme oznámime tomu, kto im môže pomôcť),
my uchovávame rodinné záležitosti doma, v rodinnom prostredí. Žiadne ,,prepieranie špinavého prádla“ na verejnosti,
my nepoužívame žiadne opovržlivé poznámky rasového, rodového, etnického či náboženského charakteru, ani keby to malo byť vo forme vtipnej poznámky. V našom dome niet miesta pre humor, ktorý raní,
my nepoužívame hrubé a vulgárne slová,
my nikdy nezosmiešňujeme, nezmenšujeme úsilie človeka, ktorý sa o niečo naozaj snaží,
my neprerušujeme iných, počkáme, kým v rozhovore príde na nás rad. Neodvádzame pozornosť iných, keď vedú s niekým rozhovor, či už osobne, alebo telefonicky. Ak je to veľmi naliehavé a musíme ich vyrušiť, použijeme ,,Prepáč, prosím ťa“,
my rešpektujeme právo iných ľudí na prezumpciu neviny. Nevytvárame si negatívny úsudok bez toho, aby sme si vypočuli aj druhú stránku argumentu,
my si nikdy neklameme. Pokiaľ nie sme skalopevne presvedčení o opaku, predpokladáme, že naši rodinní príslušníci hovoria pravdu,
my neodvrávame, keď nás napomínajú,
my nesľubujeme niečo, pokiaľ nie sme rozhodnutí, že to aj urobíme. Ak nedokážeme dodržať sľub z objektívnych dôvodov, potom sa úprimne ospravedlníme,
my rešpektujeme vlastníctvo iných a ich právo na súkromie. Do zavretej miestnosti najskôr zaklopeme, keď si niečo požičiavame, najskôr o to požiadame,
my sa počas jedla nehádame, nehašteríme,
ak musíme vstať od stola počas jedla, najskôr sa ospravedlníme: ,,Prepáčte, prosím…“,
my zdravíme dospelých rodinných známych slušným spôsobom, srdečne, priateľským stiskom rúk, pričom sa im pozeráme do očí. My dávame našim hosťom to najlepšie. (Deti sa však nerozprávajú s neznámymi dospelými bez predchádzajúceho súhlasu rodičov),
my prejavujeme úctu starším ľuďom. Ponúkneme im miesto na sedenie, otvoríme im dvere, dávame im prednosť,
my si navzájom vážime osobné úspechy jednotlivcov. Ak sa im však aj niečo nepodarí, ceníme si ich úprimnú snahu,
my dodržiavame etiketu pri telefonických hovoroch, a tak budujeme reputáciu našej rodiny. Telefón sa snažíme mať pod kontrolou:

– žiadne hovory počas obeda, domácich úloh, alebo po desiatej večer

– hovory sú všeobecne limitované 15 minútami.

My prispievame k tomu, aby sa z nášho domova stalo čisté, usporiadané, civilizované miesto.

my si nikdy nenosíme dovnútra vonkajšie aktivity: loptové hry, pobehovanie, naháňanie sa, hádzanie predmetov, zápasenie, hlučné pokrikovanie. Mužskí členovia rodiny vnútri nenosia čiapky a šiltovky,
my otvárame a zatvárame dvere potichu – ak sa nám podarí buchnúť dverami, ospravedlníme sa,
my nevykrikujeme odkazy do iných miestností po byte. Prídeme k dotyčnej osobe a povieme jej čo chceme normálnym hlasom,
my nekonzumujeme jedlo mimo určených priestorov: kuchyňa, jedáleň,
my to nepreháňame ani s jedlom, ani s nápojmi. Žiadne bočné chuťovky medzi hlavnými jedlami, hlavne nie pred obedom, večerou,
my sa snažíme zjesť všetko, čo nám je predložené,
my odkladáme šatstvo tam, kam patrí. Čisté veci do skrine, špinavé do koša,
my odkladáme hračky a športové náradie po použití tam, kam patria,
my taniere a poháre po použití umyjeme a odložíme tam, kam patria,
my vraciame veci, ktoré sme si požičali. Ak sme požičanú vec napríklad stratili, ospravedlníme sa a snažíme sa ju nahradiť, alebo zaplatiť,
my vykonávame naše domáce práce promptne a čo najlepšie. Povinnostiam sa venujeme v učenom čase, dotiahneme ich do konca, až kým nie sú poriadne urobené,
my rodinné auto vraciame tak, aby v ňom zostala aspoň štvrtina objemu nádrže,
my všetci máme právo prichádzať s návrhmi, týkajúcimi sa nášho spoločného rodinného života, ale vo vážnych veciach robia rozhodnutia rodičia. Rodičia tiež rozhodujú, čo je to vážne, dôležité,
my sa ani tak nezameriavame na ,,výsledky“, ako skôr na to, aby každý vyvinul to najlepšie osobné úsilie.

My poskytujeme ľuďom informácie, ktoré potrebujú na to, aby mohli uplatňovať svoju zodpovednosť.

my keď ideme von, vždy to oznámime – kam ideme, s kým, kedy sa plánujeme vrátiť,
my si najskôr vypýtame povolenie, minimálne deň vopred, keď máme v pláne dôležité, alebo potenciálne rizikové aktivity – keď chceme spať mimo domova, keď ideme na stanovačku, dlhšie výlety a podobne,
my sa vraciame zo školy, z práce, zo spoločenského podujatia rovno domov – v opačnom prípade veci konzultujeme,
my sa zo spoločenskej akcie vraciame v primeranom čase, na ktorom sme sa predtým dohodli,
my zavoláme domov, ak predpokladáme, že budeme mať nejaké zdržanie,
my sa vo všeobecnosti snažíme vyhýbať sa nepríjemným prekvapeniam spôsobujúcim zbytočné obavy v rodine. (Aj tak ich máme vždy dosť),

My používame elektronické médiá a hry tak, aby to bolo na prospech zdravej rodinnej atmosféry, nikdy nie tak, aby ju narušovali. V domácnosti máme jeden televízor, ktorý môžeme kontrolovať, používať tak, aby nerozdeľoval rodinu, ale spájal.

my používame TV a inú elektroniku uvážlivo. Väčšina našich oddychových aktivít bude skôr zameraná na čítanie, hry, záľuby, šport, rozhovory,
my nedovoľujeme v našej rodine nič, čo by urážalo naše morálne zásady, nič, čo by s ľuďmi zaobchádzalo ako s vecami – pornografiu, ktorá zo žien robí predmety, žiadne rasistické, rodové, etnické urážky, svojvôľu a násilie, hrubé vyjadrovanie, neúctu voči ostatným ľuďom,
my zvyčajne pozeráme TV a rôzne filmy spoločne – športové prenosy, kvalitné filmy, správy a dokumentárne programy.
my nepozeráme nočné vysielanie TV, keď máme ísť na druhý deň do školy, s výnimkou predchádzajúcej konzultácie,
my sa nehádame sa o výbere TV programu, či hier. Jedno varovanie stačí, ak hádka pokračuje, TV sa vypína,
my sa snažíme neprekračovať hlučnosť za hranicu únosnosti, keď by sme tým vyrušovali iných,

My milujeme a ctíme si nášho Stvoriteľa nadovšetko – ďakujeme mu za všetko, čo nám požehnal, prosíme ho o pomoc v našich potrebách a potrebách členov našej rodiny. Ďakujeme Pánovi tým, že Ho spoločne uctievame, ako rodina.

my sa snažíme žiť podľa Jeho prikázaní, snažíme sa rozlišovať dobré od zlého,
my rešpektujeme svedomie a práva iných ľudí, ktorý Ho uctievajú odlišným spôsobom,
my sa modlíme pred jedlom, aj keď ideme spať. Modlíme sa za potreby rodinných príslušníkov, za našu vlasť, aj za tých, ktorí trpia. Slúžime Pánovi tým, že slúžime iným ľuďom,
my žijeme v dôvere, že Boh dozerá na nás so svojím láskavým, otcovským, ochranným pohľadom. Rodičia sa venujú deťom tak, ako sa Boh venuje nám všetkým – s láskou, ochraňujú ich, venujú pozornosť ich potrebám, stanovujú jasne čo je správne, čo nesprávne, snažia sú o porozumenie a súcit, sú ochotní odpúšťať,
my vieme, že Boh nám prikazuje ctiť si otca i matku. Tým najlepším spôsobom ako to dosiahnuť je, že si osvojujeme hodnoty svojich rodičov, žijeme podľa nich celý život, a odovzdávame ich našim vlastným deťom v nenarušenej forme.

***

Takže, to je ukážka niekoľkých pravidiel, ktorými sa riadia zdravé rodiny. Žiť podľa nich každý deň a dokonale, je nedosiahnuteľný ideál. Ako rodičia, tak aj deti, ich niekedy nezvládajú, a je to absolútne normálne. Tie pravidlá sú tu však vždy poruke, možno sa k nim znovu a znovu vracať, ako k niečomu overenému, ktoré posúva rodinu na oveľa vyšší stupeň.

Ani v tých najlepších rodinách sa nikdy nepodarí dosiahnuť dokonalosť.

Podstatou veľkosti však je znovu a znovu sa snažiť.

James Stenson

Preložené a upravené so súhlasom autora z http://www.parentleadership.com/we.html