nariadil by som jednotkám v podzemných bunkroch mariupoľského Azovstaľu, aby sa vzdali. Zachránil by som tak životy možno aj 2500 ľudí. Údajne toľko je tam príslušníkov ukrajinskej armády, radikálneho práporu Azov, ale aj, podľa niekorých správ, asi 400 zahraničných žoldnierov z Európy a Kanady.
Rusi im dnes vytvorili široký, humanitárny koridor s červenými vlajkami, aby mohli Ukrajinci vyjsť z obkľúčeného bunkrového systému bez zbraní a vzdať sa a zachrániť si život.
Koridor mal byť otvorený do 13.00 moskovského času a dovtedy sa nevzdal nikto.
Už niekoľko týždňov sa ukrajinskí vojaci, 50 dní odolávajúci ruským útokom, sťažovali, že nemajú jedlo, vodu, lieky, ani muníciu. Aj na sociálnych sieťach. Vyzývali kyjevskú vládu, aby im pomohla. Tá im údajne poradila, aby sa prebili smerom na Záporožie a tam im pomôžu.
Nepodarilo sa im to.
A teraz čakajú na ruský krok číslo 2. O Rusoch a ich propagande si môžeme myslieť čokoľvek, ale s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, sa môžeme domnievať, že vo vojenských veciach Rusi nežartujú. Už pred niekoľkými dňami vyskúšali na Azovstali strategické bombardéry s niekoľkotonovými bombami.
Ak by Elenský umožnil svojim vojakom vzdať sa v tejto bezvýchodiskovej situácii, možno by čiastočne utrpelo jeho propagandistické krídlo obrany Ukrajiny. Ale určite len dočasne a veľké množstvo tých, pre ktorých ľudský život je najväčšou hodnotou, by to vedeli oceniť.
Dnes je nedeľa Veľkej noci, kresťania si pripomínajú zmŕtvychvstanie Krista. Záchrana 2500 ľudí by dnes mala aj jasný, transcendentný odkaz.
Neviem kto radí Elenskému, alebo kto presne ho riadi.
Keby som bol na jeho mieste, dovolil by som sa vojakom v Azovstali vzdať sa.
Nuž, Elenský nie je ja.
A ja nie som Elenský.
(To druhé našťastie).