Slávny pesničkár a možno aj jeho najslávnejšia protivojnová pesnička ,,Masters of War“. Nadčasová. Aktuálna včera, dnes, a žiaľ, možno aj zajtra.
Preklad – autor blogu.
Tak teda, majstri vojny,
strojcovia všetkých kanónov,
inžinieri lietadiel smrti,
snovatelia bômb,
spoza hrubých múrov,
spoza mahagónových stolov.
Len vám chcem dnes povedať,
že previdím aj cez tú masku.
Vy, ktorí ste nikdy nič neurobili,
len vyrábali pre ničenie,
zahrávate sa s mojím svetom,
ako s nejakou hračičkou,
dali ste mi do rúk zbraň
a schovávate sa pred mojím pohľadom.
A zvrtnete sa a ujdete,
hneď, keď sviští prvá guľka.
Ako tí Judáši, len
klamete a zahmlievate,
že svetovú vojnu vyhráme,
a že aby som tomu veril.
Ale ja vidím cez vaše oči,
aj tie vaše mozgy,
ako cez vodu odtekajúcu,
do odpadového kanála.
A tak ste už nastavili kohútiky,
aby tí druhí mohli potiahnuť.
A uvelebili ste sa a kukáte,
ako rastie počet mŕtvych.
Skrytí vo svojich haciendach,
krv mladých vyteká z tiel,
a napája zablatenú zem.
Na svet ste vrhli len,
ten najväčší strach.
Keď sa mladí boja,
priviesť na svet vlastné deti.
A za to, že hrozíte, môjmu malému,
nenarodenému a nepomenovanému,
Nie ste hodní tej krvi,
čo vám koluje v žilách.
Viem toho dosť,
aby som si nepýtal slovo
Aj keď mi vravíte, že som
ešte mladý a málo učený.
Ale jedno viem jasne,
aj keď som mladší než vy,
že to, čo dnes robíte,
vám neodpustí ani
Nazaretský.
Tak sa vás pýtam, tie peniaze,
sú také dobré, že kúpia všetko,
aj odpustenie?
Žeby, žeby mohli aj to?
Myslíte? Veď vy ešte uvidíte,
že všetkým tým profitom,
si dušu nespasíte.
A ja dúfam, že zomriete,
už čoskoro, skoro.
Pôjdem za vašou rakvou,
v tom chmúrnom popoludní.
A budem sa pozerať,
ako ju spúšťajú dolu,
do lôžka smrti.
Tam budem stáť pri vašom hrobe,
až kým nebude isté,
že vás už niet.