V supermarkete som stretol takú mladú, ukrajinskú rodinku, na predvíkendovom doplnení zásob. Žiadne osemdesiattisícové SUV, arogantný kukuč, vyžadujúci honor, lebo ,,my vás tu všetkých v Európe bránime“.
On, v ošúchaných kraťasoch, tenisky ešte horšie ako ja, ona – 35 – ročná, slušne, čisto oháknutá, ale na naše pomery zo zjavne skromných pomerov. Decko na rukách – fajn, ako všetky decká na tomto svete. Vypleštené očiská na nový svet.
Mihailo – Mišo, len zostaň tu, pošíriš slovanský genofond, aspoň nám Brusel nebude môcť nútiť afganských pastierov kôz, ktorým – chudákom – pršala roky americká síra na nepokryté hlavy.
Že prečo ten mladý chlap nebráni slávu Ukrajiny v zákope, na Donbase?
Neviem, ale dobre ti tak, Mihailo, alebo ,,kak tebjá zavút“?
Mimochodom, ešte som nepočul žiadneho Ukrajinca hovoriť inou rečou než ruštinou.
Mihailo – alebo ,,kak jivó zavút“ – je tu z nejakého dôvodu. Možno dobrého. Možno zákonne dobrého. Možno morálne dobrého. A vlastne by som povedal, skoro určite morálne dobrého.
Kto by už tak chcel ísť dobrovoľne do ,,mjasorúbky“, mlynčeka na mäso?
Pán Zelenský, naslovíčko, prosím. Za vášu idealógiju, pan Zelenskij?
Pán Borrrel, šéf EU ,,diplomacie“, ,,a Vam ne pazór“ – nie je Vám hanba, keď ako diplomat vyhlasujete, že tento konflikt treba riešiť len vojenskou cestou?
A páán Biden, už ste schválili tých 40 miliárd na húfnice, aby to všetko trvalo až do posledného Ukrajinca?
Podľa kongresmana Randa Paula, Američania tých 40 ani nemajú, a tak si budú musieť požičať, aby mohli posielať húfnice na Ukrajinu.
V angličtine je také prirovnanie, keď niekto šialene míňa, ako zmyslov zbavený, že ,,rozhadzuje peniaze, ako opitý námorník v prístavnej krčme“.
Prečo?