Práve počúvam dokumentárny film Karla Kryla a jeho pesničky. O ruskej invázii v šesťdesiatom ôsmom, o pravde, láske, ale dýcha na mňa hlavne tá jeho autenticita. Niečo mi na ňom smrdí nefalšovanou človečinou.
A uvedomujem si, že dnes nás neokupujú Rusi, dokonca nás ani neohrozujú, dokonca nám ani nechcú na zimu vypnúť ropu a plyn.
Najskôr som chcel písať o tom, že náš životný priestor ohrozujú – ja ich tak volám, že ,,európske čvargen-elity“, ktoré sa chcú pohrávať s ľudkami starého kontinentu ako s ,,čvargen-proletariátom“. Na Slovensku konkrétne aj nemálo početné prototypy psychopatických politických zvolencov. A k tomu sebadôležitá prezidentka.
Je to zložitejšie.
Slovákov gniavi strach a zbabelosť.
Existenčné veci, ja viem, ale strach nie je cnosť a zbabelosť je pre staré baby.
Tak teda, Karle Kryle, děkuji, děkuji za všechno…
A ešte..
„Děkuji za bolest, jež učí mne se tázat..