Myslím, že titulok nie je nutné prekladať, takže dnes len krátka úvaha, možno aj s fejtónovým nádychom.
Ako nebyť idiot
Ale ak nevieš čo sa vo svete deje, nemôžeš zaujať ani stanovisko.
Vlastne môžeš, veď žijeme v ,,slobodnom“ svete, kde každý má právo na názor.
A potom vyjadríš svoj postoj, na ktorý máš právo v ,,slobodnom“ svete, a pokiaľ nejde o vážnu vec, tak nemusíš za svoj názor niesť ani veľkú zodpovednosť.
Ty si ale povieš, že tento konflikt nie je možné len tak cakum-prax skončiť, zo dňa na deň, lebo je tam vinník, agresor, ktorý musí poniesť následky.
Poznanie a vedomie ti diktuje riadiť sa geopolitickou spravodlivosťou, svedomie – vzbúriť sa proti zabíjaniu.
Poznanie a vedomie ti hovorí, že ak by agresor prestal a stiahol sa, hneď by bolo po všetkom.
Poznanie, dobre formované vedomie a svedomie, ti hovoria, že zastavenie paľby a rozhovory nie sú možné, lebo Rusom ide karta, chcú si vytvoriť demilitarizovanú zónu – Ukrajinci majú ústavou zakázané vyjednávať s moskovským režimom, Američania ich zatiaľ nútia pokračovať (do posledného Ukrajinca?).
A napriek tomu to svedomie chce mať navrch. Podsúva ti, že ak prinajmenšom zakričíš na celý svet ,,prestaňte“, minimálne sa budeš zajtra môcť pozrieť do zrkadla.
Ako byť užitočný
Španielske príslovie ,,para servir, servir“ sa dá preložiť dvomi spôsobmi.
Viac sa mi páči ten druhý variant. Slúžiť iným ľuďom, byť im k dispozícii, pomôcť, poradiť, povzbudiť – ale tak, aby tá služba bola vysoko kvalitná, na úrovni, naozaj užitočná pre ľudí. Aby mala pre nich zmysel, aby ich nie ,,posúvala dopredu“, ale dvíhala vyššie.