marianno

Tá pani finančná poradkyňa (povedzme pani Ľudmila) sa ma v banke pýta, že či som politicky angažovaný.

Normálne sa ma v banke opýtali, či som politicky angažovaný!

Pani Ľudmila: Pán Marianno, tak to by sme všetko mali, a ešte sa chcem spýtať, či súhlasíte odpovedať na krátky dotazník.

Marianno: No keď to pomôže algoritmom vašej banky. (Nemal som to robiť, 4-5 praktických otázok a potom prišla tá šiesta)

Pani Ľudmila: Ste politicky angažovaný?

Marianno: Čo prosím?

Pani Ľudmila: Že či ste politicky angažovaný.

Marianno: A to čo má byť?

Pani Ľudmila: No to je otázka z dotazníku.

Marianno: To ako keď sa ma za komunizmu pýtali, či podporujem socialistické zriadenie, medzinárodnú internacionálu, a či som vysporiadaný s náboženskou otázkou?

Pani Ľudmila: Ja len čítam tú otázku z dotazníku.

Marianno: (dvíha hlas) To nemohlo skrsnúť v hlave nejakého slovenského bankového manažéra, to vám prišlo z Únie. Faktčekeri Únie napríklad nedávno uvalili sankcie na štyroch občanov EU a jedného Švajčiara. Lebo EU má takú zmluvu so Švajčiarskom. Ten Švajčiar, Jacques Baud, bývalý plukovník švajčiarskej armády, strategický analytik, prišiel o všetky existenčné prostriedky, lebo naňho Únia uvalila sankcie, zmrazila všetky účty. Na pokyn nejakej EU faktčekerskej skupiny – myslím, že ju vedie nejaký taký s francúzskym menom a oni si bachnú sankcie na Švajčiara.

Ten chlap nemôže teraz zaplatiť účty, nakúpiť si, zakúriť si, ako vo feudalizme, otrok a nemá právo sa ani odvolať. A tá podarená švajčiarska vláda, pýcha európskej demokracie, sa ho ani nezastala.

Pani Ľudmila: A čo vlastne urobil.

Marianno: Ako vojenský analytik komentoval v rozhovoroch na YouTube konflikt na Ukrajine. EU faktčekeri ho obvinili, že presadzuje proruskú propagandu.

Pani Ľudmila: Tomu ja nerozumiem, takže napíšeme, že nie ste politicky angažovaný?

Marianno: No nie som politicky angažovaný, veď neberiem sedemtisícový poslanecký plat, nevybľakujem na námestiách, nehandrkujem sa v TV s pričapenou moderátorkou, nestrieľam do premiéra. Takže nie som. Ale ináč som. Ale to si už nechajte pre seba, milá pani Ľudmila.

,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,

Priznám sa, že som sa tak trošku aj bavil na tomto orwellovsko-havlovskom absurdnom teátre.

Ale nakoniec prišlo aj milé prekvapenie.

Keďže sme boli s manželkou v banke poslední pred obedňajšou prestávkou, ostaní bankoví úradníci nás na pol uška asi počúvali.

Keď sme sa rozlúčili s pani Ľudmilou, vstali a odchádzali, celé osadenstvo banky nás extraordinárne úctivo zdravilo so spontánnym úklonom, želajúc nám všetko najlepšie.

Nakoniec, nemusí byť ešte všetko celkom stratené.