marianno

V Škótsku je jazero ,,loch“, údolie ,,glen“ a pravá Scotch whisky musí byť single malt, a má to na vaše zvedavé chuťové poháriky čakať v sude minimálne 12 rokov, aby sa to vôbec mohlo nazývať whisky. Údajne.

Za dva týždne strávených v blízkosti Aviemore, v národnom parku Cairngorms, som úkol dokola obišiel asi 15 takých lochov, brodil sa v 30 močaristých glenoch, a keďže whisky veľmi nemusím, tak som vyskúšal len jednu, zo susednej dediny.

Lebo temer každá dedina tu má svoju vlastnú whisky pálenicu.

Vydávalo to celkom jemnú, medovú vôňu, a súhlasím s popisom na vinetke, že ,, škótska whisky láka hodvábnou chuťou a typickou dymovou arómou (keďže obilniny sú sušené nad rašelinou), ktorú podčiarkuje jantárová farba. Moje chuťové bunky mal očariť každý dúšok, ktorý  som mohol ozvláštniť pridaním kocky ľadu do pohára.“

Bachol som to na ex, ako jeden shot, a zo zásady do žiadneho alkoholu nijaký ľad nepridávam.

Zahraničný turisti mávajú ešte väčšiu hrôzu z haggisu, škótskeho národného jedla, ako Loch Nesskej príšery. Ovčí žalúdok, plnený vnútornosťami a ovsenými vločkami. Ako príloha turnip – taká repa – a zemiaky.

Mne to chutilo. Asi preto, že mi ešte stále chutí všetko.

Teraz sa pokúsim o nejaké to praktické info:

                           Do Škótska a po Škótsku

Z Bratislavy letí priama linka do Edinburgu, ale s prestupom sa dá aj cez Londýn – Inverness, alebo s Holanďanmi z Budapešti do Amsterdamu až priamo do Inverness.

Potom je najlepšie prenajať si auto, jazda vľavo nie je až taká nezvládnuteľná, križovatky sú riešené kruháčmi, alebo semaformi. Kruháče sú často viacpruhové, treba sa správne zaradiť, lebo vás začnú vytrubovať a byť nervózni.

Vlaky sú drahé, autobus na 10 km 2,6 libry, ale dá sa kúpiť za 9,20 celodenný lístok na okolitý región. Okrem toho preukaz ,,Spirit of Scotland“ vám umožní tri zvolené dni z ôsmich cestovať neobmedzene všetkými dopravnými prostriedkami za 100 libier.

 Počasie

Ostrovno oceánske, čo znamená, že prší každý deň, najmenej semnásťkrát. Alebo 77 krát. Ale väčšinou je to len také mrholenie, na ktoré sa dá navyknúť. Obuť nepremokavé, obliecť nepremokavé, a môžete byť celý deň vonku. Ja som bol jediný exot v škótskych horách aj s dáždnikom. Ale ten je naozaj nepremokavý, my, Slováci to vieme.

Teploty začiatkom júla boli nezvyčajné aj na miestne pomery. 5-10 v noci, 12-13 cez deň. Keď bolo 15 a vyšlo slnko, tak sme sa schovávali do lochu, alebo ľochu, aby sme náhodou nedostali úpal.

                                 Ceny

V supermarketoch o tridsať percent drahšie ako doma, ale dá sa. Bežný fast food, alebo take away minimálne 10 libier, lacná reštaurácia od 15, a potom to už ide len hore. Čapované pivo 5-6.

Boli sme na rodinnej návšteve, okolo mňa sa pohybovali traja ochotní kuchári, takže som vôbec neschudol.

                                 Ľudia – teda Škóti

So susedmi sa vždy pekne pozdravíme, ale pokiaľ nenalieham na pokračujúcej konverzácii, ich to ani nenapadne. Na turistických chodníkoch pozdraví každý každého ,,heja“, a pritom sa na pol sekundy tak neprirodzene na vás uškrnie, že prvú noc som nemohol ani zaspať. Ale Škóti sú predsa len takí ľudskejší, a nie takí nafúkaní, ako Angličania. Je to tými prírodnými podmienkami, riedkou obývanosťou, ale aj v minulosti výraznou chudobou oproti juhu.

Nečakal som až takú úprimnosť, ale keď hrali teraz Angličania futbal, každý Škót mi otvorene povedal, že drží palci hocikomu, len nie Angličanom. Nie je v tom zrejme stará, historická nenávisť, len taká revnivosť. Veď aj parlamentných voľbách Škótska národná strana viac menej prepadla.

 Jazyk

Tá škótska angličtina môže dať zabrať. Výslovnosť, intonácia, dikcia, muhmanie, prehĺtanie slov. Ak sa chcete dohovoriť, treba jasne dať najavo, že ste turista a jednoduchými frázami, alebo dobre smerovanými otázkami sa domôcť toho svojho – čiže dohovoriť.

A ešte zopár fotiek. Pohybovali sme sa v národnom parku Cairngorms a robili autami každodenné výlety v okruhu 200 km.

Papradie všade, niekedy aj vyše hlavy. Je dobré držať sa turistického chodníka, lebo človek ľahko skončí v pohyblivých, močaristých partiách.

V týchto kamenných budovách žili škótski pastieri oviec v minulosti.

S týmto strihali svoje ovečky.

A na tomto sa potom tkalo a tkalo a tkalo.

Tzv. zelené jazero, skoro ako naše pliesko.

Ja viem, že v Škótsku ľudia chcú odfotiť Loch Ness Monster. My sme si od jazera vyšlapali na hrebeň hory nad jazerom a objavili sme túto sekvojku. vlastne sekvojisko. Pol hodinu som ju obchádzal dookola.

Moji slovensko-śkótski priatelia mi upiekli takú jahňacinku, že divinu už odteraz vôbec nemusím.

Kaledónsky kanál. Už 150 rokov pretína Škótsku vrchovinu a prepája Severné more s Írskym.

Za tento kamenný domčúr by vypýtali takých 700 tisíc, alebo skôr milión.

Škótsko krava, vysočinová. Len výnimočne ich možno vidieť popri ceste, ako atrakciu.

Staré škótske klany si v takýchto hradoch/kasárňach chránili svoje územie.

Aj golfové ihriská sú v bársakej dedine.

B

Bow Fiddle Rock pri mestečku Portknockie

Po takomto pobreží by som sa kľudne túlal aj týždeň, alebo meditoval dva dni.

Ľudia v tých radových domčekoch na pobreží to majú pekné, ale vôbec nie ľahké. Zima a dážď. No ale však oni sa ľúbia kúpať v neopréne, alebo aj bez neho.

Pre zmenu piesková pláž, poriadne prázdna, v mestečku Nairns.

Aj jazero Morlich pri Aviemore má peknú pieskovú pláž. Ja som sa premával po nej v bunde, prešívanej.

Aj takýto piktogram majú na jazerných, plážových veckách. Aj pre chlapcov, aj pre dievčence, a aj toto. Sledoval som, kto tam vojde. Nikto. Škóti mi v tej chvíli začali byť sympatickí.

A teraz ešte tú o opitom Škótovi. Lyrics s prekladom pod videom: