marianno

,,Šťastné a veselé sú, keď si poviete …..Mňaaaam“. Tak takouto reklamnou peckou nás uvítal medzinárodný potravinový reťazec, dnes, 2. novembra. Ešte nevypredali ani polovičku kahancov, a už nás v oddelení mäsových výrobkov bombardujú svojimi bravčovinovými výplodmi, predvianočným výpalníctvom. Akými ďalšími citoslovcami sa dá ešte apelovať na zažívací trakt a teda očividne, aj na šťastie človeka? Mňam, mľask, grg…

Vracali sme sa z chaty a bolo tam veľmi dobre, bolo tam skoro ako na Vianoce. Tak dušičkovo, zamračene, presne ako sa na začiatok novembra patrí.

V neďalekých kríkoch zastala srnka. Sedem metrov odo mňa a čakala na môj pohyb. Nehýbal som sa. Prelestné kontúry slovenskej maratónskej olympioničky. Nebála sa, ale potom si to predsa len rozmyslela a pobrala sa svojou stranou.

Nad strechou chaty sa temer zrazili dvaja sokolíci. V nadzvukovej rýchlosti, akoby si vymenili životne dôležitú informáciu, a potom si znovu raketovým tempom každý vystrelil po svojom.

Na povale si veveričky zgustli na našich vlašských orechoch. Zostali len škrupiny. No čo už, keď im tak chutia? Nám zostali ,,len“ pečené zemiaky, ale poviem vám…

No bolo nám treba odchádzať z chaty do slovenskej civilizácie a nechať sa urážať mľaskajúcim supermarketom?