Milánske metro mi akosi nesadlo. Áno, tie šípky vás navigujú na každom kroku, ale keď sa zo stanice Loreto dá vystúpiť na piatich, šiestich, rôznych uliciach, večer, cestou do hotela sa môžem cítiť aj ako taký stratený sedlák v meste. Pýtam sa vysokého, mladého blondýna, per pazucha s vysokou mladou blondýnou. Nie je blond ako blond, toto nevyzerá na germánsky blond. […]
Pokračovanie článku
