marianno

(ale môžeš, môžeš, jedným očkom..)

Niekedy to žiaľ vyzerá, ako keby na mužskú časť populácie bola vyhlásená otvorená lovecká sezóna. Takáto iniciatíva pritom zďaleka nemusí vychádzať zo ženskej časti populácie, naša doba je poznačená rôznymi narušenými ideológiami, ktoré teraz rozoberať nemusíme.

A preto ponúkam v tomto blogu niečo na inšpiráciu a povzbudenie pre mužov do nového roka. Preložený a upravený článok amerického spisovateľa Jamesa Stensona, v ktorom rozoberá konkrétne postoje a správanie efektívneho profesionála a lídra doma i na pracovisku.

Niečo pre chlapov – ich jednota života

Začnime s tým kľúčovým pojmom: jednota života.

Si jeden človek, jedna osoba, a nie dve. Si ten istý človek na pracovisku s kolegami, ako aj doma s rodinou či priateľmi. Nemôžeš žiť dva životy, musíš byť jeden a ten istý všade tam, kde sa od teba očakáva zodpovedné konanie.

Slabí a neúčinní otcovia zvyčajne žijú rozdelený život – medzi prácou a rodinou. V práci ako producenti, doma ako konzumenti.

V práci venujú všetky svoje sily serióznej zodpovednej činnosti, ale doma si pasívne užívajú relax.

Úspešní otcovia takto nežijú. Sú inteligentní, efektívni lídri, doma aj na pracovisku. Sila ich charakteru pozitívne pôsobí na ich deti, ale aj na kolegov v práci. Ich oddanosť rodine vlastne dáva zmysel aj ich usilovnej profesionálnej práci. Hlavným zmyslom ich práce je zabezpečenie rodiny, a ich deti to aj vedia. Úspešní otcovia teda vykonávajú svoju líderskú pozíciu rovnakým spôsobom doma i na pracovisku.

Líder v práci

Tu je niekoľko známych charakteristických čŕt, ktorých nositeľom je vynikajúci líder, profesionál.

• Vynikajúci profesionál, líder, má jasnú, dlhodobejšiu víziu o napredovaní svojej firmy, a tieto ciele prinajmenšom z času na čas komunikuje svojim spolupracovníkom. Uvažuje v horizonte 5-20 rokov dopredu, a stanovenie týchto cieľov ho spolu s kolegami poháňa vpred – pretože si dobre uvedomuje, že ľudia pracujú efektívne len vtedy, keď sa zamerajú na dosiahnutie nejakých konkrétnych cieľov v budúcnosti.
• Má veľmi dobre vyvinutý zmysel pre tímovú spoluprácu. V ľuďoch sa snaží objavovať ich silné stránky a snaží sa tieto kvality a vlastnosti využívať pre kolektívne ciele. Pomáha svojim kolegom, hlavne podriadeným, rozvíjať silné stránky a zručnosti, keď vykonávajú svoje jasne určené úlohy.
• Je zameraný na službu. Uvedomuje si, že profesionálny úspech znamená, že bude sústavne ponúkať službu vysokej kvality. Firma najlepšie funguje vtedy, keď sa sústavne zlepšuje voči svojim klientom a zákazníkom a jeho úlohou je toto uskutočňovať efektívne a dôsledne.
• Aj keď myslí na budúcnosť, venuje veľkú pozornosť aj prítomnosti, všetkým jednotlivým detailom. Tento zmysel pre detail sa vlastne odvíja od jeho dlhodobejšej vízie a záväzku slúžiť.
• Sústavne si stanovuje priority a drží sa ich. Keď čelí problému, kladie si otázku: ,,Akú dôležitosť bude mať táto vec o rok, o päť rokov, alebo aj neskôr?“ V rámci svojich právomocí a zodpovedností, sa dokáže povzniesť nad nepodstatné veci, alebo aj ignorovať drobné neúspechy.
• Dokáže sa koncentrovať, úplne sa zamerať na úlohy, ktoré pred ním ležia. Pracuje tak, aby dokázal eliminovať zbytočné rozptyľovanie sa pri svojej činnosti.
• Problémy väčšinou považuje za výzvy, a nie za nepríjemnú otravu. V práci má športového ducha, je si vedomý, že každý šport prináša aj príležitostné odreniny, chyby, sklamania. Učí sa zo svojich chýba, aj z chýb iných ľudí, pomáha podriadeným, aby to tiež tak zvládali.
• Ak je zdrojov nedostatok, snaží sa umne si poradiť s tým, čo má. Vyťaží maximum z toho, čo je k dispozícii, z každého momentu, ktorý sa mu naskytne. Úlohy neodkladá, na stole sa mu nepovaľuje hŕba papierov. Najskôr rozmýšľa, až potom koná, koná inteligentne a rozhodne.
• Preberá osobnú zodpovednosť – žiadne výhovorky, žiadne alibi, žiadne ponosy, žiadne ,,komplexy obetného baránka“, žiadne presúvania zodpovednosti. Akceptuje dôsledky svojho slobodného rozhodnutia a konania, vrátane svojich omylov.
• Keď si nie je istý, vyhľadáva tú najlepšiu radu, a seriózne ju aj zvažuje. A potom koná. Nikdy teda nedovolí, aby nerozhodnosť viedla k nečinnosti. Jeho prácou je konať – a za to je platený.
• Uvedomuje si svoju autoritu a stotožňuje sa s ňou. Má práva, pretože má aj povinnosti. Vie, že s pracovnými úlohami prichádzajú aj jeho práva.
• Má sebaúctu a sebadôveru a tieto črty vzbudzujú rešpekt a dôveru aj u iných spolupracovníkov.
• Dobré úsilie odmeňuje, pochváli rovnako konkrétne, ako konkrétne aj karhá – a to všetko vždy úprimne. Povzbudzuje, dvíha svojich ľudí, snaží sa z nich dostať to najlepšie, bez ohľadu na nedostatky. Za súčasť svojej práce považuje to, aby odstraňoval prekážky, ktoré sú pred jeho spolupracovníkmi, eliminoval všetko to, čo im znemožňuje podať ten najlepší výkon.
• Keď musí iných napomínať, tak napráva chybu, a nie človeka. Rieši problém, nie človeka, ktorý ho spôsobil. Ľudí napomína medzi štyrmi očami, nikdy nie verejne. Ak zájde priďaleko, ospravedlní sa. Férový prístup je dôležitejší, než jeho ego.
• Vie ľudí počúvať. Keď za ním prídu s problémami, sústredene sa im venuje. Počúva ich a snaží sa ich pochopiť – ich motívy, ich skúsenosť (alebo jej nedostatok), ich potreby a nejasnosti. Jeho postoj: ,,Je tu aj väčší problém na pozadí tohto menšieho? Aký je ten problém v skutočnosti? Ako v tom môžem pomôcť?“
• Keď sa zamýšľa nad profesionálnym rozvojom svojich ľudí, vedome alebo aj intuitívne berie do úvahy cnosti svojich spolupracovníkov: zdravý úsudok, zodpovednosť, vytrvalosť, sebadisciplínu. Očakáva a snaží sa, že ľudia sa budú snažiť rásť v týchto oblastiach. Firma od toho závisí. Vie, že firma je len natoľko silná, nakoľko sú silní ľudia, ktorí pre ňu pracujú.
• Je profesionál. To znamená, že si stavia vysoko latku svojich výkonov a odvedie tú najlepšiu prácu, bez ohľadu na to, či sa mu chce alebo nie. V istom zmysle je dosť silný na to, aby ignoroval únavu, frustráciu, či pokušenie poľavovať v práci. Teší sa zo svojho špičkového pracovného výkonu, v živote mu práca prináša potešenie v rovnakej miere, ako aktivity vo voľnom čase.
• Či už to vníma vedome alebo podvedome, jeho ideál sa pre neho nemôže stať realitou bez obetavosti. Jeho vysoké osobné a profesionálne ideály v podstate premieňajú jeho usilovnú prácu na jedno športové dobrodružstvo.

Ak ste mali šťastie na takéhoto šéfa, viete, aká je s ním príjemná pracovná skúsenosť. Šéfovia takéhoto kalibru naučia ľudí veľa, dokonca si často získajú aj ich srdečnú oddanosť. Mnohí ľudia v nich vidia postavu otca. Je to kombinácia vízie a praktickosti, pevnosti a pochopenia, sebaúcty a ducha služby, kompetentnosti a snahy stále sa učiť, serióznosti zámerov a ľahkosti – to všetko charakterizuje vynikajúceho, oddaného otca.

A tu prichádza pointa. Ak ste takýto typ profesionála (bez ohľadu na to, akú prácu vykonávate), alebo ak ašpirujete na tento ideál lídra na pracovisku, môžete sa stať aj vynikajúcim otcom. Postoje, hodnoty a správanie, ktoré sú opísané v predchádzajúcich riadkoch, sa dajú dobre uplatniť aj v rodinnom živote. Vynikajúci otec je vynikajúci človek, s osobnou integritou, a takí muži nežijú rozdelený život.

Líder doma

• Svoju manželku kladie na prvé miesto. V rebríčku priorít stavia na prvé miesto šťastie a dobro svojej manželky a jeho deti to vedia tiež. Vedia to, lebo ich k tomu vedie vlastným príkladom, aby milovali, ctili si a poslúchali svoju matku. Ak v tom kedykoľvek zlyhajú, musia sa mu za to zodpovedať. (Toto je viac než polovica ,,tajomstva“ efektívneho otcovstva: snažiť sa žiť ako oddaný, podporujúci manžel.)
• Sústavne sa necháva viesť duchom tímovej spolupráce so svojou manželkou. Je pre neho partnerkou v kolektívnom, tímovom podnikaní. Spoločne sa čo najviac snažia jednotne vystupovať voči svojim deťom. Konzultujú a zvažujú veľké aj malé rozhodnutia, týkajúce sa života ich detí. Využívajú svoje jednotlivé silné stránky a rozličným, pritom alebo vzájomne sa dopĺňajúcim spôsobom, sa navzájom podporujú.
• Spolupracuje s manželkou na stanovení a budovaní dlhodobej vízie (20 rokov dopredu) pre rast svojich detí v charakterových vlastnostiach, bez ohľadu na to, čím si v budúcnosti budú zarábať na živobytie. Obaja manželia sa zamýšľajú nad svojimi deťmi ako dospelými mužmi a ženami, ľuďmi s cnosťami: svedomie, kompetentnosť, zodpovednosť, sebaovládanie. Ten vzdialený, pritom taký jasný ideál, predstavuje základ pre to, čo ich učia a v čom ich naprávajú v súčasnosti.
• Napráva chyby detí, a nie deti osobne. ,,Nenávidí hriech, ale miluje hriešnika.“ Nápravu a trest strieda s láskavým odpustením, pochopením, povzbudením. Nie je ani slaboch, ani tvrďas, skôr láskavo asertívny. Príliš miluje svoje deti na to, aby nechal ich chyby nepovšimnuté.
• Keď musí niekoho v rodine naprávať, robí to osobne, medzi štyrmi očami, kedykoľvek je to takto možné. Nerieši ľudí na verejnosti.
• Neobáva sa, že by sa mohol stať dočasne ,,nepopulárnym“ u svojich detí. Dlhodobé šťastie detí je pre neho dôležitejšie, než chvíľková pocitová ujma z toho, že sú pokarhané. Je presvedčený, že ich momentálny vzdor rýchlo pominie, a jedného dňa pochopia a poďakujú sa mu za zásadový postoj pri ich náprave.
• Povzbudzuje svoje deti, ukazuje im, vysvetľuje im ako robiť veci správne, ako robiť správne veci. Skôr usmerňuje než manažuje, a keď chváli, je rovnako konkrétny, ako keď haní.
• Je si vedomý svojej autority, ktorá má rovnakú váhu, ako jeho zodpovednosť. Nedovoľuje, aby zábava s elektronickými zariadeniami podkopávala túto autoritu, alebo aby negovala to, čo ich učil rozlišovať ako správne a nesprávne. Médiá má stále pod primeranou kontrolou, povoľuje tie veci, ktoré slúžia k zbližovaniu rodiny.
• Vždy je ochotný počúvať svoje deti, pozorne sleduje, ako sa buduje ich charakter. Monitoruje a riadi to čo robia v športe, domácich prácach, školských úlohách, ako sa správajú, ich vzťahy so súrodencami a priateľmi. Má prehľad o tom, čo sa deje v domácnosti, ale aj čo sa deje v rozvíjajúcich sa mysliach jeho detí.
• Rešpektuje slobodu a práva svojich detí. Učí ich, ako zodpovedne používať svoju slobodu, pod kontrolou má veci len natoľko, nakoľko to je potrebné. Stanovuje hranice pre konanie detí, jasne oddeľuje to správne od toho nesprávneho. V rámci týchto limitov môžu deti konať podľa svojho najlepšieho uváženia, za týmito hranicami už obmedzujú práva iných ľudí – a to on nedovolí.
•  Od detí očakáva, že budú aktívne, a dobre si pri tom uvedomuje, že všetci aktívni ľudia robia aj chyby. Vedie ich k tomu, aby sa dokázali poučiť zo svojich prešľapov. Učí ich, že v živote ide aj o inteligentné riskovanie, je tu aj riziko omylu, a že na chybách nie je nič zlého, pokiaľ sa z nich vieme poučiť.
• Dokáže eliminovať únavu, frustráciu, či pokušenie poľavovať – svoje otcovské povinnosti kladie nad svoje osobné záujmy. Odloží noviny, aby pomohol s domácimi prácami. Odpustí si televízny program, aby tak šiel príkladom. Dovolí deťom, aby mu pomáhali okolo domu, aj keď pri tom väčšinou zavadzajú. Ako dobrý šéf je vždy k dispozícii pomôcť, poradiť. Deti potom vycítia, že by nechal všetko tak, keby ho vážne potrebovali. Je ochotný odložiť svoje osobné koníčky až kým deti nedorastú a neodídu z domova. Teraz sú ich potreby na prvom mieste.
• Trávi veľa času v rozhovore s deťmi, výsledkom je, že sa navzájom dokonale poznajú.
• Vhodným, nenásilným spôsobom, z času na čas pripomína rodine niektoré dôležité pojmy: osobná integrita, osobná česť, čestnosť, snaha o najlepší osobný výkon, česť rodiny.
• Vštepuje deťom zmysel pre rodinnú históriu a jej kontinuitu. Rozpráva im príbehy o starých rodičoch, predkoch – o ľuďoch tichej, nenápadnej odvahy a hrdinstva.
• Podelí sa s deťmi so svojimi názormi na súčasné dianie, na aktuálne udalosti a ich pravdepodobný budúci vývoj – na  budúcnosť, v ktorej jeho deti budú raz žiť. Vysvetľuje, nakoľko to len dokáže, minulé príčiny súčasných udalostí, ako aj ich možný vývoj v budúcnosti.
• Je prístupný k návrhom detí, k ich ,,vkladu“ do rozhodovania v rodine. Keď ide o nepodstatné veci, prikloní sa k ich návrhom. Vo vážnejších, dôležitejších záležitostiach, však rozhodujú rodičia. Dovolí deťom, aby si zvolili dezert po obede, alebo akú hru sa budú hrať, ale spolu s manželkou budú rozhodovať, do ktorej školy budú deti chodiť, alebo aký televízny program sa dovolí sledovať v domácnosti.
• Manželkin úsudok berie vážne, obzvlášť vo veciach, týkajúcich sa detí. Odsunie nabok svoje ego a prizná si tú zjavnú životnú skutočnosť – že väčšinou má v tom ona pravdu. Prinajmenšom veľmi pravdepodobne k správnemu riešeniu smeruje. A týka sa to aj jeho otcovských povinností. Nedovolí, aby ho pýcha zaslepila.
• Keď niekoho urazí, tak sa aj ospravedlní. Spravodlivosť je dôležitejšia, než jeho ego.
• Príležitostne prízvukuje niektoré slová hlavne voči manželke. Slová ako prosím, ďakujem, prepáč mi to.
• Silu čerpá zo svoju náboženského presvedčenia a z lásky k svojej rodine.
• Vie, že čas beží rýchlo a veľa ho nezostáva. A tak dokáže umne využívať aj to málo. Vždy si nájde ten čas, chvíľu tu, chvíľu tam, aby žil so svojimi deťmi.
• Život manžela a otca je pre neho jedno vznešené, obetavé dobrodružstvo. Dokiaľ sú deti v jeho starostlivosti, nikdy nepoľaví v úsilí formovať ich charakter. Bude svoju rodinu ochraňovať a zabezpečovať, nech by ho to stálo čokoľvek – pretože sú pre neho zmyslom života, dôvodom jeho mužnej sily, stredobodom jeho srdca.

Keď majú deti takéhoto otca, plne podporovaného vynikajúcou manželkou, majú aj reálnu šancu stať sa raz vynikajúcimi mužmi a ženami. Stále viac si ctia Ocka a Mamičku, žijú podľa toho, čo ich učili od detstva, a raz to odovzdajú aj svojim deťom v plnosti a nenarušenej podobe.

Len majte dôveru. Aj iní normálni muži sa stali takýmito otcami, môžete sa stať nimi aj vy.

James Stenson

Preložené a upravené so súhlasom autora z: http://www.parentleadership.com/unity.html