marianno

Gúľalo sa po chodníku, také minichlapča na takom minibicykli. Do cesty sa mu postavila minimláka. ,,Oušit“, vyhŕklo z mláďaťa.

Tak som sa pristavil a spýtal: – A to nevieš voľáke pekné slovenské citoslovcia prekvapenia, ako ejha, íha, íhaj, ajáj, júúj, v najhoršom ,,do Rykynčíc“?

Kuká na mňa to minichlapča, tými miniokáľmi, so začervenalými spojivkami od toľkých videohier.

• No ako sa vlastne voláš, Oušit, alebo Šit?
• ???
• To nevieš, ako sa voláš? Ja som napríklad Marianno, a ty?

Asi ma má už dosť, to minichlápe. V poslednej sekunde mu príde na jazyk ďalšie slovíčko z kurzu cudzích jazykov v materskej škôlke.

• Šajze – odpáli ma dobre cielenou raketou stredného doletu nemeckého pôvodu.

No dobre, šitko môj,  s tebou veľa reči asi nebude. Zatiaľ vieš len niekoľko svetových jazykov a v mojom rodnom, ľúbozvučnom sa asi veľmi nedohodneme.

Bol som už skoro za rohom, keď malý polyglot vyslal za mnou ešte jeden ďalekonosný šíp. Použil to slovo z hollywoodskych filmov, z tabletov a videohier,  to čo je na štyri písmená, začína na f a končí na k, a ešte k tomu pridal aj časticu off.

And so, off did I go.