marianno

Počúvajte :

Prepáčte, chcel som zahrať pekný ruský šansón, ale vypísalo mi, že je z bezpečnostných dôvodov zakázaný Je to šansón o živote.  Oná asi.Tá oná to zakázala.

Nie, aj keď je to sila, ja nie som Rus.

Som Slovák ako repa.

A mám svoj riadny, slovenský rozum.

Keď po ruskej invázii na Ukrajinu, presne pred štyrmi rokmi, na niektorých slovenských školách, gymnáziách, prestali vyučovať ruštinu, povedal som si, že tie učiteľky sú proste jazykové rasistky.

Alebo, jednoducho rasistky.

Keď začali štvať a štvať, na všetkých frontoch…

V snahe zaľúbiť sa.

A veď čo by ste už tak chceli dnes od učiteľky, moderátorky, alebo predajného politika?

Rus napadol Ukrajinu, neodškriepiteľne, a vy ste mali istotu, že NATO nás ochráni a EU nakŕmi.

Ani vo sne vás nenapadlo, že sa makrónovia a mercovia vyondejú na vás, aj s vaším piatym artiklom NATO, ak to bude treba.

Ako keby to vás, o váš blahobyt, nejaký barbarský Ivan, chcel obrať, dnes, priamo v 21. storočí.

A tak ste huckali spoza plota.

Nechceli ste koniec, len koniec Ruska.

V Donbase pod zemou je teraz zahrabaných milión Ukrajincov, a milión Rusov.

Každý človek má vraj štyri litre krvi.

Dva milióny krát štyri, to je asi osem miliónov litrov krvi.

A tak teda spoza plota, spoza klávesnice, hurá, ďalej. Uráá!