marianno

Ľudia si myslia.. No čo už? Ľudia!

Pobaltie? Až do Michaloviec, alebo Košíc? Možno aj Berlín, Mníchov, Calais, alebo aj onô, Algarve.

No a čo? Ja po rusky viem, a vy sa učte.

Dobre, žartoval som.

Boli sme na jedinej, rodinnej dovolenke v Piešťanoch, normálne v hoteli, ako bohatí ľudia.

Mal som vtedy málo rokov.

O piatej ráno boli rodičia pri tranzistore. Tam vraveli, že ruské a spojenecké vojská obsadili Československo.

Okamžite domov. Bude vojna. Figa borová bola, a nie vojna.

Po ceste sme videli desiatky povykacovaných ruských transportérov a tankov v priekope. Asi boli pozbierané len tak narýchlo, len tak, dajakou komsomolskou pubertálnou zberbou.

Obsadili moje Československo, moju zem, svine!

Oj, či som tých Rusov nenávidel. Priznám sa, že aj ruštinu.

Bolo to tak niekedy, okolo, asi v auguste 1968.

Na ulici, medzi chlapcami, sme si vtedy zvykli drukovať, že tých Číňanov je toľko, že by Rusov aj čiapkami pozabíjali.

Nuž, nepozabíjali ich, veď my sme vtedy o takzvanej geopolitike ani šajze netušili.

Dosť teraz cestujem po starom kontinente a konverzujem s ľuďmi. Áno, sú zmagorení propagandou, a chceli by potrestať zlovestného Putina.

Stelesnenie zla, ktoré im bráni v šíreniu svojho dobrobytu, blahobytu a iných aperoll spritzov.

Ale keď im poklepnete po ich defenzívnej škrupinke, keď odhalíte vnútro tej selfie bublinky, do ktorej sa uzatvárajú, zistíte, že tam vovnútri sa predsa len skrývajú základy nedeliteľného človečenstva.

Na vrchole najvyššej (trávnatej) hory v Európe som sa spýtal Rakúšana, že či sa chcete vy, Rakúšania vy… na svoju neutralitu a ísť do vojny s Rusom.

V dedinke v Bavorskom lese som sa spýtal mladého, 25 ročného Bavora, či ide bojovať proti Rusovi. Najskôr som mu vysvetlil, že ja som slúžil pred rokmi v československej armáde na druhej strany Šumavy, tam cez horu, o päťdesiat kilometrov ďalej.

Celkom tomu nerozumel, veď mal len 25 rokov a dnešné nemecké vzdelanie.

V Tatrách som asi desiatkam poľských turistov príležitostne podotkol, že ,,nechodžte do tej vojny, to ne jest vaša vojna“.

Niektorí mladí Poliaci odvetili, že ,,keď bedzie trzeba, tak pojdzieme“.

Ja neviem, tak teda choďte do vojny s Rusom.

Na pokyn Uršuli, Merza, Emanuela, a podobných exotov z infantilnej, agentúrnej elitky.

Stretol som estónsku študentku, a pýtam sa, čo si myslí o Kaji Kallasovej.

Skôr než stihla mladá reagovať, dal som jej najavo, kto a čo je Kaja Kallas.

Bál som sa, že bude prekŕmená estónskou mimovládnou a vládnou propagandou, ale na počudovanie, to bolo príjemné prekvapenie.

Normálny, zdravý úsudok, mladého dievčaťa, normálneho človeka.

Človiečikovia v Európe sú ešte stále tí istí, normálni, človiečikovia. Aj keď na povrchu zdegenerovaní infantilnou propagandou.

Píše sa rok 2025. Rus vás nechce prísť znásilňovať a podrobovať, milé dámy a usmievaví bradatí páni.

Neveríte?

Rus chce predávať ropu, plyn.

Robiť biznis.