marianno

Mama je mama a často nepotrebuje žiaden prikrášľujúci prívlastok. Zabúda na seba a zabudne na všetky darebnosti, ktoré deti povyvádzajú. Utrie, pohladí, rozveselí, pritúli.

Vraj to má žena tak vrodené, prirodzené, ochrankyňa a devoloperka rodinného krbu. Normálna, ľudská, obyčajná, pritom obdivuhodná materinská láska.    

Tento príbeh, z 2. knihy Machabejcov, však hovorí o inom leveli lásky, o nadprirodzenej láske matky k svojim deťom. O láske mocnejšej ako smrť, siahajúcej až za hrob.

Zatkli sedem bratov aj ich matku. Kráľ ich dal trýzniť korbáčmi a remeňmi, a tak ich chcel donútiť jesť zakázané bravčové mäso.

Ale najväčší obdiv a úctivú spomienku si zaslúži ich matka. Veď videla za jediný deň zomierať sedem svojich synov a znášala to vyrovnane, pre nádej, ktorú mala v Pánovi. Každého osve povzbudzovala v materinskej reči. Naplnená hrdinským zmýšľaním svoju ženskú dušu upevňovala mužskou odvahou a hovorila im: „Neviem, ako ste sa objavili v mojom lone; ja som vám nedarovala ani dych ani život, ani vaše údy som neusporiadala ja, ale stvoriteľ sveta; on stvárňuje život človeka a dáva pôvod všetkému; on vám vo svojom milosrdenstve dá opäť dych a život, lebo vy teraz kvôli jeho zákonom nedbáte na seba.“

Kráľ Antiochus, ktorý posielal bratov jeden za druhým na smrť, jednoducho nechápal a zúril. Zo siedmich bratov zostal už len ten najmladší. Ako prefíkaný mocnár presviedčal, ponúkal úplatky, zastrájal sa. Zmanipulovať chcel aj matku, naliehal na ňu, aby chlapca presvedčila a zachránila. Tá naoko súhlasila, sklonila sa k svojmu chlapcovi a v materinskej reči mu povedala:

„Syn môj, zmiluj sa nado mnou; ja som ťa deväť mesiacov nosila v živote, tri roky pridájala, živila som ťa a starostlivo opatrovala až do tohto veku. Prosím ťa, dieťa moje, pozri na nebo a na zem a na všetko, čo je v nich, a poznáš, že ich Boh stvoril z ničoho a že takisto povstalo ľudské pokolenie. Neboj sa tohoto kata, ale buď hoden svojich bratov a prijmi smrť, aby som ťa v deň onoho zmilovania opäť získala aj s tvojimi bratmi.“

Sotva prestala hovoriť, mladík vyhlásil: „Na čo čakáte? Kráľov rozkaz neposlúchnem; poslúcham iba príkazy zákona, ktorý dostali naši otcovia skrze Mojžiša. Ale ty, čo vymýšľaš to najhoršie proti Hebrejom, neujdeš Božej ruke.“

Jeden z najsilnejších príbehov v dejinách. Určite ten najvyšší level materinskej lásky. Ľudský a súčasne nadprirodzený. A s mužskou odvahou.