marianno

Asinus asino et sus sui pulcher – po latinsky to znamená, že osol sa oslovi

zdá krásny, rovnako prasa prasaťu. Je to celkom múdry latinský výrok, veď čo už človek so sebou narobí, keď sa narodí malý, krpatý, alebo veľký, hrmotný, či pekný, či škaredý. Neostáva mu nič iné, len mať sa rád.

Kaviarenský intelektuál dodá, že každý to môže vidieť po svojom, mať svoj vlastný názor na formu, štýl, estetické cítenie.

Beauty is in the eye of the beholder. Krása tkvie v oku pozorovateľa? Povedali to pán Shakespeare, tak musí to byť pravda.  Nuž, je teda krása úplne subjektívna, vníma ju každý ináč?

Hovorí o tom aj stredoveký anglický bájkár Odo z Cheritonu, v príbehu o ropušej kráse, ktorý pravdepodobne prevzal od Ezopa. Odo bol kazateľ a bájkár v 13. storočí v Anglicku, a toto je voľné prerozprávanie jeho príbehu:

Zverina mala raz celoštátny zjazd. Aj ropucha vyslala svojho syna za delegáta. Nešťastník jeden nepodarený, či si ten nezabudol doma topánky! A tak začala ropucha zháňať najrýchlejšie zviera, ktoré by topánky synovi rýchlo vydodalo. Hľadať dlho nemusela, veď naporúdzi bol zajačisko, čo rýchlo beží, a keď sa mu dobrá suma ponúkne, zákazka bude rýchlo vybavená.

,,Len, akože ja spoznám tvojho syna, na takom veľkom zjazde“, zháčilo sa rýchlonohé zajačisko.

,,Nerieš, zajac“, kvákla si ropucha, ,,ten najkrajší medzi všetkými delegátmi je môj syn“.

,,Jááj“, začalo dochádzať pomaly mysliacemu rýchlonožcovi, ,,takže tvoj syn je holub, alebo páv“?

Ropucha sa zľahka nafučala: ,,A to už teda vonkoncom nie! Veď holub je celý barnavý a páv má také škaredé nohy.“

Zajo teda vyzvedal ďalej: ,,Ako teda vyzerá ten tvoj syn, ropucha milá“?

,,Spoznáš ho podľa hlavy, ktorú má takú istú ako ja, aj podľa bruška, ktoré má také isté ako ja, aj podľa nôh, ktoré má také isté ako ja. Ten pekný – to je môj syn, ty zajac jeden nasprostastý! Tomu ty pekne zoberieš topánky.“

Zajac teda odniesol topánky na kongres a všetkým zvieratkám vyrozprával, aké indície dostal pri hľadaní ropušieho synátora. Keď to počul top CEO, predseda správnej aj dozornej rady v jednom, pán lev, len si tak zaručal:

,,No, keď niekto dokáže milovať takú žabu, potom si aj myslí, že taká žaba to  je ako taká bohyňa lásky“.

………………………………….                ………………………………………………

Tak, tu by malo prísť morálne ponaučenie. Ale ľudia nemajú radi slovo morálka, pripomína im to kecanie do ich súkromného života. Aj keď morálka je o tom, čo je dobré, zlé, správne, nesprávne.

Hoci sa na um predsa len tlačia myšlienky o prekvitajúcom narcisizme, rozgajdancoch najrozličnejšie razenia, vyšňajbaných teniskách, emostrihoch, o tučných nohách v minisukni, korpulentných korpusoch na nudapláži, o bezduchých misskách…

…áno, ropušia matka si bude vždy považovať svojho synčeka za najkrajšieho princa, ale ináč – nech si radšej ponaučenie zoberie každý, aké sa mu ráči.

De gustibus non est disputandum – proti gustu žiaden dišputát.

Alebo ešte slovenskejšie: ,,Proletári všetkých krajín…

Foto: Licencia CC, Wikimedia

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Grandville_leLoup_Et_Le_Chien.jpg