Kráčali ona a on. Pred nimi na vodítku Ona.
Zdalo sa, že podvečerná augustová komunikácia viazne.
Opýtala sa: ,,Kedy Ju budeme kúpať?“ – aby reč nestála.
,,Néviem, asi zajtra“, zamrmľal on – aby reč nestála.
Tento web patrí pod
Rím, Taliansko: Každý už bol v Ríme, len ja nie, aj keď už nie som najmladší. Pristávame na Ciampino, a je to jedno z najsympatickejších letísk. Neveľké, čisté, prehľadné, bezpečné. Neviem, ale ja sa tu hneď cítim ako doma, a nenechám si to pokaziť ani výstrahami, aký je Rím nebezpečný. Svetlo, vzduch, tie čapaté borovice cestou z letiska, ja sa tu cítim doma! [...]
Krimištatistiky si pekne vyhľadajte sami na nete, (ak sa vám to podarí, lebo európske úrady zatajujú zločinnnosť ako takú, ale hlavne zločinnosť moderných prisťahovalcov, ako svoje vlastné výplatné pásky). Toto je subjektívna skúsenosť, zážitok, input, po jarnom cestovaní starou, dobrou Európou. Jar, 2026, nízkonákladovými boeingami, interrailom, autobusom, lodičkou. [...]
to sa vkuse obzerá, či sa na ňu niekto pozerá. A keď sa na ňu nik nepozerá, tak zazerá, že si ju každý obzerá. Nechcel by som byť žena, ale mať dobrú ženu, so zmyslom pre humor, je tá najväčšia výhra na svete.
Celá debata | RSS tejto debaty