Ten normálny má samozrejme 21,1 kilometra. Organizátorom sobotňajšieho polmaratónu v Bangkoku sa ho však podarilo troška natiahnuť. Omylom pridali ku každému z dvoch kôl po dva kilometre a chlapci a dievčatá sa o niečo viac potrápili, než plánovali.
Za všetko môže GPS, bežecké hodinky, keby ich nemali, tak by v sladkej nevedomosti boli poslušne bežali až do cieľa.
,,Som totálne znechutený“, hovorí Paul Nicholson, po dobehnutí do cieľa. ,,Tento beh sa pýši ako najlepší v Juhovýchodnej Ázii, a oni nevedia ani poriadne odmerať vzdialenosť“.
Ešte nazlostenejší bol bežec Sam Lord. Tomu nebola dožičená explózia endorfínov po preťatí cieľovej pásky. Na 23 kilometri mu odišla noha, vzdal to a odviezol sa taxíkom do hotela. Teraz pýta naspäť štartovné.
Aspoň viem, čo ma čaká. Doteraz som behal pre radosť, kadiaľ mi len napadlo. Dnes som prvýkrát vyskúšal nemenovanú apku na meranie vzdialenosti, času a rýchlosti. Nový mobil, pekne uložený počas celej trasy v bočnom vrecku. Aby sa neošúchal. Doma pozriem – 16,51 kilometra. Ešte päťsto metrov a mohlo to byť ako ušité na 17. novembra.
No nenaštvalo by to jedného (bežca)?
Celá debata | RSS tejto debaty