marianno

Za posledné  3 dni sa médiá priam predbiehali s fíčrami a diskusiami o živote a smrti, tele a duši, o posmrtnom živote. Dokonca v jednom rozhlasovom príspevku sa ktosi pokúšal  zmieriť vedu a vieru  tak trošku za vlasy pritiahnutým spôsobom. Vraj kvantova fyzika dokáže vysvetliť nesmrteľnosť duše. Plietli tam čosi o vláknach, informáciách, atď., atď.

Myslím si, že veda nemá čo kafrať do viery, a naopak.  Každá z nich má svoj špecifický predmet skúmania a vlastné metódy.

Najviac ma však pobavili flashové titulky na jednej TV v znení: ,,Katolícki veriaci, sláviaci Bielu sobotu, myslia na mŕtveho Krista“.

Na mŕtveho?

Veď celé veľkonočné sviatky sú pre veriacich o živom, zmŕtvychvstalom Kristovi. Ak by to tak nebolo, potom by celé kresťanstvo bolo zbytočné.

A to teda nie je.

Nechcem nijako viniť TV producenta za tie titulky, asi to napísal tak, ako mu jeho vedomosti o kresťanskej viere dovoľujú. Koniec koncov, tá Biela sobota je naozaj aj o tom, že Kristus zomrel.

Ale to podstatné je, že celá kresťanská viera je už vyše 2 tisíc rokov založená na zmŕtvychvstalom, živom Kristovi.

A ešte k tej forme posmrtného života. Myslím, že v Biblii je to dostatočne autoritatívne a vyčerpávajúco formulované, a nie sú k tomu potrebné žiadne prírodovedecké  dôvetky:

,,Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť – no nie múdrosť tohto veku ani múdrosť kniežat tohto veku, ktoré spejú k záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu.  Nik z kniežat tohto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy.  Ale, ako je napísané: ,,Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“  (1 Kor. 2)