Prezidenti a prezidentskí kandidáti to jednoducho nemajú ľahké. Očakáva sa od nich, že sú vo všetkom sú doma, na všetko dokážu promptne zareagovať.
Kandidát na amerického prezidenta za malú, Libertariánsku stranu, Gary Johnson, si bude ešte dlho sypať popol na hlavu za toto interview pre MSNBC:
Barnicle: What would you do if you were elected, about Aleppo?
Johnson: About?
Barnicle: Aleppo?
Johnson: And what is a leppo?
Barnicle: You’re kidding?
Johnson: No.
Barnicle: Aleppo is in Syria. It’s the, uh, it’s the epicenter of the refugee crisis…
Johnson: Okay, got it. Got it.
Ale ďaleko najslávnejší prezidentský brebtista bol istý pán George W. Bush. Mnohí jednoduchí ľudia ho milovali, napriek škôlkárskym chybám v gramatike. Možno sa zdal jednoduchému človeku taký blízky:
„Rarely is the question asked, is our children learning?“
Chyba spočíva v tom, že povedal niečo ako ,,učí sa naše deti“.
To sa stáva, aj ženatému, aj prezidentovi. George Bush však vedel vypotiť aj iné, komické prešmyčky:
Naši nepriatelia sú vynaliezaví a nápadití, ale my tiež. Neprestávajú vymýšľať nové spôsoby, ako ublížiť tejto krajine a jej ľuďom, a my tiež.
– 5. augusta 2004 pri podpise obranného rozpočtu.
Nebolo vždy jasné, že Spojené štáty a Amerika budú mať priateľské vzťahy. Konieckoncov, 60 rokov sme spolu viedli vojnu, pred 60. rokmi sme spolu viedli vojnu.“
– 29. júla 2006 v Bielom dome, keď sa Bush stretol s japonským premiérom Džuničiróom Koizumim.
Alebo:
Fakt, že kúpili ten stroj, znamená, že ho niekto musel vyrobiť. A keď niekto vyrobí nejaký stroj, znamená to, že vo výrobni strojov sú pracovné miesta.“
Ale radšej tu nepestujme škodoradosť voči americkým politikom. Aj v jednej stredoeurópskej krajine bol raz jeden čelný predstaviteľ, ktorý tvrdil, že s ,,Organizáciou Spojených Nádorov“ vždy nájdeme spoločnú reč.
Ak keď nie s ňou, tak potom aspoň s pápežom Dominikom XVI.
Celá debata | RSS tejto debaty