Ako som nepomohol sýrskym utečencom v Alpách

Blížíme sa k Seefeldu, niekoľko kilometrov za innsbruckou diaľnicou a pred nami  kopček so 16% stúpaním.  To je viac, ako tie ich slávne hochalpenstrassen. Keď sa do toho namontuje jeden kamiónik, tak to všetci za ním môžu turbovať na jednotke.

To sa nám veru nechcelo, a tak sme zastali na najbližšom odpočívadle. Však sa ten kamión pominie.  A prvý človek, s ktorým som prehovoril v Rakúsku je sýrska utečenecká rodina.

,,Can you speak English?“, pýta sa mladá pani lámanou angličtinou. Identifikujem, pani je zahalená, Brennerský priesmyk z Rakúska len 50 kilometrov, ani to Nemecko už nebude odtiaľto veľmi ďaleko.

,,How can I help you“, pýtam sa a uvažujem, prečo sa ma v nemecky hovoriacej krajine nepýtajú po nemecky.

,,Múnich, Múnich“, dvakrát mi vysloví meno zasľúbeného raja. Nič viac. Asi už toho nie je veľa, čo vie po anglicky povedať.

Jasné. Prešli z Talianska cez Brennero, teraz smerujú do krajiny, ktorá im toľko sľúbila. Život, budúcnosť, prosperitu.

Hlavou mi prebieha itinerár našej jazdy. Od Blavy na Salzburg, potom hranica s Nemeckom v Piddingu, kde nás hraničná polícia odklonila, opticky z diaľky ,,preverila“ , odobrila a už sme boli u Nemcov. Potom ešte zatočiť pri Rosenheime na Kufstein, a už sme boli zase u Rakúšanov. A teraz ideme na sever, žeby tá cesta znovu viedla do Nemecka?

Neviem, spoliehal som sa na príjemný GPSkový hlások ,,Janky“.

Áno, bola to cesta na Mníchov, boli sme asi 15 km od nemeckej hranice. Počas týždňovej dovolenky sme potom takto pendlovali medzi dvomi krajinami na troch miestach. Samé deravé hranice, korzo.

A ja som im nepomohol. Mohol som vytiahnuť mapu (nosím stále) a zorientovať sa. Aj ich. Pomôcť im. Ľuďom na úteku, bez znalosti jazyka, geografie, európskych pomerov.

Neviem, mám na celú tú Merkelovej ideológiu s migrantskou krízou dosť vyhranený názor. Tu však boli reálni ľudia, z mäsa a kostí, na reálnom mieste a čase, a … pred mojimi očami.

Bolo to akési iné, ako na internete.

A ja som im nepomohol.

Nekupujem americké žuvačky

08.07.2026

Boycotujem ich. Vy si ich kupujte, ak vám chutia. A prežúvajte, a prežúvajte.

Aké (ne)bezpečné sú európske mestá pre turistu? (2)

12.06.2026

Rím, Taliansko: Každý už bol v Ríme, len ja nie, aj keď už nie som najmladší. Pristávame na Ciampino, a je to jedno z najsympatickejších letísk. Neveľké, čisté, prehľadné, bezpečné. Neviem, ale ja sa tu hneď cítim ako doma, a nenechám si to pokaziť ani výstrahami, aký je Rím nebezpečný. Svetlo, vzduch, tie čapaté borovice cestou z letiska, ja sa tu cítim doma! [...]

Aké (ne)bezpečné sú európske mestá pre turistu? (1)

10.06.2026

Krimištatistiky si pekne vyhľadajte sami na nete, (ak sa vám to podarí, lebo európske úrady zatajujú zločinnnosť ako takú, ale hlavne zločinnosť moderných prisťahovalcov, ako svoje vlastné výplatné pásky). Toto je subjektívna skúsenosť, zážitok, input, po jarnom cestovaní starou, dobrou Európou. Jar, 2026, nízkonákladovými boeingami, interrailom, autobusom, lodičkou. [...]

Štatistiky blogu

Počet článkov: 309
Celková čítanosť: 1031282x
Priemerná čítanosť článkov: 3337x

Autor blogu