Tento japonský recept je malý zázrak a určite sa ho oplatí vyskúšať na Silvestra. Alebo cez sviatky, alebo medzi sviatkami, alebo aj pred sviatkami. Ak náhodou neviete po japonsky ani zaťať, tak tu je prepis toho domčekovo-stromčekového písma do latinky.
Hara hači bu.
A význam? Ten je nesmierne jednoduchý, a pritom tak ťažko realizovateľný. Podľa tohto konfuciánskeho princípu by sa človek mal najesť len tak do 800 percentnej sýtosti. Pardon, teda 80%.
Takto vraj žijú obyvatelia japonského ostrova Okinawa. 1900 kilokalórií denne, teda len 80 percent toho, čo by mal zjesť troška riadnejší chlap. Jedia veľa zeleniny a batatov a podobných kúlových somarín. BMI majú exemplárny – 18-22. 50 Okinawčanov zo 100 tisíc má už sto rokov, čo je najvyšší počet na celom svete.
Hara hači bu. Bu bu bu. Neviem, či túžim ponevierať sa po tomto svete ešte aj ako storočný. Naši predkovia vraveli ,,jesť do polosýta, piť do polopita“. Teda len na 50 percent a možno aj preto sa za nami už v sedemdesiatke zľahýna zem.
A ten Konfúcius akosi nič nevravel o nápojoch. Ale vyskúšať by sa to snáď dalo aj na nich. Posledný deň v roku, vtedy sa kupuje šampus. Ale ako na to? 80%, 80%, to sa ľahko povie. Koľko šampusu treba nakúpiť per capita slovenského obyvateľstva?
Napadajú mi len 3 riešenia tejto prekérnej výzvy:
- Nalievať do pohára len 80% jeho objemu.
- Keď vám švagor bude chcieť nasilu nalievať kapurkový, posledný pohár, treba sa mu smelo pozrieť do očí, rázne trestnúť päsťou po stole a odhodlane vykoktať: Hara. Hači. Bú. (Snáď pochopí.)
- Použiť ďalšiu slovenskú, ľudovú múdrosť. Priam perlu. ,,Aj vôl vie, kedy má dosť.“
Celá debata | RSS tejto debaty