Nehádžem petardy, nepozerám súdnu sieň
18. decembra 2018 21:16,
Prečítané 2 490x,
marianno,
Fejtón
Ten výkuk sa už zrejme nevedel dočkať, kedy sa mu začnú sviatky. Do Vianoc celý dlhý týždeň, do Silvestra dva a on chcel byť medzi prvými, ktorý spustí svoje ratata. Mrazivý večer, keď sa každý ponáhľa do tepla socialistického činžáku, a aby sa nám veselšie kráčalo, spoza rohu, spoza bučky, taká malá pendička, penda delobuchová.
Niežeby som mal až tak veľa proti kvalitným strelným zbraniam. Náš ročník ešte povinne aj na vojnu brali. Aj sme si celkom dobre zastrieľali. Ale to bolo na miestach, ktoré sa volajú strelnica. V takej tej spustošenej divočine. Pištoľ, samopal, guľomet, len ten kanón a riadenú strelu nám nezverili, v socialistickom rozpočte to boli príliš nákladné položky. Len tak, do ľuftu.
Nikdy nás netešila predstava, že by sme tie kvéry mali namieriť na hlavu nejakého nemeckého Hansa, či amerického Jacka. Alebo len tak s nimi plašiť divú zver v hore. Strieľali sme na terče, na strelnici, ako vravím, v zdivočenej pustatine.
Keď sa decko narodí, tak vreští. Plače, lebo chce upozorniť na seba, na svoje oprávnené potreby. Terajšie decká vreskom upozorňujú na seba, aj keď už majú meter deväťdesiat. Neraz by si zaslúžili po riti.
19.04.2026
Lietadlom som sa vozil ešte za starých, dobrých, prehistorických čias, keď ste v rámci letenky dostali aj celkom dobrý obed, džús, pivo, víno. A za príplatok aj pálenô. Celkom dobrá krčma vo výške 10 km nad zemou. Veci sú dnes striktnejšie, hádam aj otravnejšie, kvôli rôznym nevyhnutným kontrolám. Po troch výživných dňoch v horách a na jazerách, sa vraciam domov na [...]
17.04.2026
Milánske metro mi akosi nesadlo. Áno, tie šípky vás navigujú na každom kroku, ale keď sa zo stanice Loreto dá vystúpiť na piatich, šiestich, rôznych uliciach, večer, cestou do hotela sa môžem cítiť aj ako taký stratený sedlák v meste. Pýtam sa vysokého, mladého blondýna, per pazucha s vysokou mladou blondýnou. Nie je blond ako blond, toto nevyzerá na germánsky blond. [...]
10.04.2026
Som vo výške 2200 metrov nad tým jazerom na obrázku a k vrcholovému krížu na Grosser Rosenock, v Biosphärenpark Nockberge, mi chýba už len 240 výškových metrov. Zatiaľ moji jediní spolupútnici boli traja Česi, otec a dvaja dospelí synovia. No dobre kluci, ste mladší, aj trošku vrtkejší, tak ich teda púšťam pred seba. Od vrcholu si to dole strminou, diretissimou, [...]
tie vrieskajúce decká, veď to je mládež ...
Celá debata | RSS tejto debaty