marianno

Krátka správa o jazykových zručnostiach prezidentského kandidáta M. Šefčoviča (aj pani Čaputovej).

Bol to napohľad lacný, možno aj zúfalý pokus, keď  Maroš Šefčovič vyzval oponentku Čaputovú, aby jedno spoločné televízne sedenie oddiskutovali v angličtine. Témou by vraj mohla byť zahraničná politika, na výber ponúkol dáme angličtinu, francúzštinu, ruštinu.

Hovorcovia Z. Čaputovej to odmietli, a treba povedať, že mali na to aj právo. O palác možno bojovať aj inými prednosťami. Prezidentka bude mať podľa protokolu tlmočníka (tlmočníku?), jej jazykové znalosti nemusia siahať až po shakespearovské výšiny.

Na tomto videu M. Šefčovič odpovedá na otázky redaktorky Euronews a Wall Street Journal, o svojej kandidatúre na predsedu Európskej komisie. Treba povedať, že si počína profesionálne, sebavedome, s ľahkosťou, a s tým širokým úsmevom, ktorý možno Bruselčanom až tak neprekáža, ako tu doma.

Aj keď je M. Šefčovič dlhoročný diplomat, jeho anglická výslovnosť má ďaleko od rodeného spíkra. Slová síce vyslovuje zreteľne, ale rodený môže byť skôr diplomat, než lingvista. Niekedy je to také trošku silové.

A niečo ma dosť silne vyrušovalo pri tom prízvuku. Slováci obyčajne nemajú s týmto problém, prostredníctvom filmov a youtube veľmi rýchlo nasávajú aj charakteristický americký nasal twang. Potom som si uvedomil, že pán Šefčovič študoval v Moskve. Ak toto nie je typický ruský prízvuk v angličtine, tak prinajmenšom ten náš, široký, slovanský.

Slovná zásoba. Na prvý pohľad bombastická, široký terminologický záber, hlavne z politiky, zahraničnej politiky a diplomacie. Táto lexikálna oblasť však nie je až taká ohromujúca, ako by sa mohlo bežnému používateľovi angličtiny zdať. Vystačiť si možno s niekoľko pár stovkami slov zo špeciálnej politickej a diplomatickej terminológie. A tú Šefčovič používa remeselne zručne, profesionálne dobre.

Syntax, skladba vety, apod. Týka sa to aj prepájacích výrazov medzi vetami, či jednotlivými myšlienkami. Tu je to už výrazne chudobnejšie. Šefčovič opakuje niekoľko zvratov, ktoré sa dajú vlastne univerzálne použiť v akomkoľvek texte a kontexte. Pritom však s dobrou dikciou a energiou. Úradnícky presne.

Verdikt: Pozrel som si ešte Lajčáka, lebo s tým by sa mal Šefčovic skôr porovnávať. Obaja veľmi dobre používajú angličtinu ako pracovný nástroj. Ale nie viac, než pracovný nástroj. Buď monotónna, vyspevovaná, alebo prolongovaná intonácia, ako na  zle zapojenom EKG.  Pravdepodobne ani jeden z nich by nemal šancu pôsobiť v anglosaskej krajine na domácej politickej scéne. A určite by sa nechceli pustiť do poézie, nemyslí sa tým slovenskej.

Pritom za ich angličtinu, dikciu a prejav v úradníckych a diplomatických kuloároch, sa hanbiť nemusíme.

Pani Čaputovú po anglicky som našiel len pri preberaní Goldmanovej ceny. Svoj príhovor prečítala z papiera, takže hodnotenie jej angličtiny by nemalo dostatočnú výpovednú hodnotu. Takže len vonkajšie formálne prvky: jej prejav bol očividne plachý, milo ustráchaný. Výslovnosť viacerých slov nepresná, čo by však nemuselo brániť základnému, bežnému dorozumeniu. Niekedy, ako keby nebolo celkom isté a jasné, či sú jej jasné významy istých slov.

Verdikt: Pani Čaputová urobila veľmi dobre, že sa vyhla diskusii s Marošom Šefčovičom v angličtine.

Krátka poznámka na záver. Prezident má profesionálneho tlmočníka, ktorý však nie je dokonalý, tlmočiaci stroj. Ešte keď tu kedysi premiéroval Dzurinda, v Bruseli nás chceli pochváliť, že naša ekonomika je ,,impressive“ Naše tlačové agentúry to preložili ako ,,dojemná“. Impression síce znamená dojem, impressive však nie je dojemný, ale pôsobivý. Čiže pravý opak.

Okrem toho, v komunikácii pri vyjednávaní hrá obrovskú úlohu čas. Kým vám tlmočník prekladá, to čo ste vy už dávno porozumeli z výpovede vášho partnera, máte oveľa lepšiu možnosť si pripraviť vhodnú reakciu.

Bottom line: Toto nie je príspevok do celej tej bizarnej prezidentskej kampane. Len ma tak zaujala vecná stránka navrhovaného lingvistického extempore, ktoré sa našťastie ani neuskutočnilo.