marianno

Ona ma teda do svojej bubliny ešte oficiálne nepozvala, ale ani ja som nemal celkom na výber. Ostatní moji ,,bratia a sestry“, kamaráti a kamarátky, ma ignorujú ako pes už niekoľkokrát ohlodanú kosť a radšej sa vyškierajú na skajpe, ako teda, že aj tam sa dá kreovať nejaká tá virtuálna bublinka.

Na takú im ja onô..kašlem. Ja chcem riadnu bublinu.

Každý má právo na rodinu, teda aj bublinu. A ja ju budem mať so svokrou. Dokedy to má byť? Tri týždne…? So svokróóu?? Noóo, neviem, či som sa nejako hlúpo neprecenil.

Úplne teda nechápem, čo tá moja temer pokrvná, staršia príbuzná, vidí na spoločenstve so mnou. Ja by som však mohol vymenovať hneď niekoľko benefitov, ktoré môžu posunúť o niečo vyššie moje vnútorné blaho.

Taká svokra:

• býva na dedine, podhorskej dedine, na dvore vlastný potôčik, v búde žiaden pes (tých naozaj nemusím),
• býva len 30 minút do kopca od mojej chaty. Toto môže byť nevyčísliteľná pridaná hodnota v prípade, že by nám náhodou bublina začala praskať,
• nebojí sa korony, ani smrti. Ešte ani raz ma nenapomenula, aby som si dal rúško, keď sa s ňou rozprávam,
• pečie také štrúdle, že tyrolské interhotely by sa mohli aj ujódlovať od závisti,
• v komôrke po nebohom svokrovi zostalo tucet demižónov s doteraz nearchivovanou archaickou pálenkou.Dvadsaťročná, tridsaťročná, štyridsaťročná. Slivka, hruška, odzgoruša, mišpuľa. Svokor veru nikdy nedržal poriadok, a teraz nevieme, čo je čo. Milá svokruška ma teda zaúkolovala, že to mám všetko dôsledne a odborne zdegustovať a opatriť patričnými nálepkami. Na každý demižónik mám nalepiť, čo je vo vnútri, ročník, lokalita pôvodu, ako aj či je vhodné aj pre dámy, alebo len pre pánov.

A ešte jednu obrovskú výhodu má takáto bublina so svokrou. Vlastne je to také samozrejmé, že by som sa o tom nemusel ani zmieňovať. Tým najšťastnejším členom našej bubliny bude – nemusíte vôbec hádať, je to také jasné, ako facka po neskorom príchode domov.

No predsa moja Šéfka.

A keď je raz šéfina spokojná…