marianno

Bežím svoje piate koliečko na ovále pri škole, keď ma pristaví v presne určenom strednom veku, slušne oblečená, nie zle vyzerajúca ukrajinská pani.

Ako viem, že mala ten presne určený stredný vek? Lebo mi všetko vytmavila, a ešte aj viac. Ukradla mi temer 15 minút z môjho bežeckého tréningu, ale môžem povedať, že neľutujem, dokonca som tú komunikáciu považoval za ďaleko viac, než štandardnú, otrepanú Q&A session.

Volajme ju Lesja, to by asi mohlo byť ukrajinské ženské meno.

Lesja: Prosím vás, prepáčte, neviete…neviete kde je tu vchod do školy?

Marianno: No však tu, tam oproti.

Lesja: Viete potrebujem ísť prihlásiť syna na pedagogickú prax v škole, on študuje učiteľstvo.

– zjavne nechcela len základnú informáciu, ale chce sa jej pomárniť čas v rozhovore so mnou. Ale keďže je to lámaná slovenčina s ukrajinským prízvukom, hneď spustím po rusky.

Marianno: Á, vy ste Ukrajinka, takže môžeme hovoriť po rusky.

Lesja: Nííje, nííje, ja nevijéém po rusky.

Marianno: Čó? Akože neviete po rusky, však ste z Ukrajiny?

Lesja: Ja som sa ruštinu učila len štyri roky, a už som všetko zabudla.

Marianno: No počkaj, ale toto na mňa nehraj. Tak ukrajinčina a ruština sú si tak blízke, ty si sa učila štyri roky ruštinu, teraz si v cudzej krajine, kde sa chceš dohovoriť a odmietaš použiť ruštinu len preto že…

Lesja: Ja som zo západnej Ukrajiny a tam len po ukrajinsky a odišla som, už sa nedalo vydržať. Môj otec (rapoce s úsmevom) má dva kone, 12 kráv, hydinu, ja sama som týmito rukami postavila tehlový domček a….

– rozbehla sa a valí, ako tá voda v Dnepropetrovsku, nedá sa zastaviť, skáče do reči, tak som jej musel začať tykať a vystupovať ráznejšie.

Marianno: A čím sa živíš na Slovensku?

Lesja: V domove dôchodcov ako opatrovateľka, starám sa o 58 starkých. Na Ukrajine som vyštudovala zdravotnícku psychológiu, tam som zarábala ako zdravotná sestrička 100 dolárov mesačne.

Marianno: No tu to musíš mať oveľa lepšie?

Lesja: Ale chcem ísť študovať na vysokú školu zdravotnú, ukrajinské štúdium mi slovenské úrady uznali.

Marianno: Super, potrebujeme takýchto ľudí, včera som sa vrátil zo Salzburgu a Mníchova, a tam máš v hoteloch len ukrajinské upratovačky, ktoré nevedia ani po nemecky a ani po rusky, viem to, lebo jednu takú som oslovil. Ja ti dokonca schvaľujem, že si ušla z tej vašej Ukrajiny, pred tou sprostou vojnou, zachránila si si existenciu. Máš slovenský pas?

Lesja: Po piatich rokoch dostanem. Teraz som bola na Ukrajine, tam už niet ľudí. Len starci, chorí, dôchodcovia, nejakí mladí, ktorým ešte nehrozí mobilizácia. A ešte tí milionári, čo si nakradli.

Marianno: Ešte stále emigrujú Ukrajinci na Západ?

Lesja: No dnes, to je už len tá posledná spodina. Tí schopnejší sú už dávno rozlezení po celom svete. Dnes prichádzajú len také vyžírky, takí tí ,,gróši“ (peniaze), gróši, dájte gróši.

Marianno: Počúvaj, a teraz už žiadne ,,skázky“ (rozprávky), narovinu mi povedz, prečo si povedala ,,ja nebúdu gavaríť pa rúsky“. To, že vás Rusi napadli a máte vojnu, je jedna vec, ale ruština ako jazyk je úplne iná vec! Nenávidieť jazyk je jazykový rasizmus.

Lesja: Tá vojna skončí, len keď zabijú Zelenského, Putina a Trumpa.

Marianno: Ale netáraj. Poznáš Alexeja Arestoviča (bývalý vojenský poradca v Zelenského prezidentskom úrade, ktorý ušiel do zahraničia, jútúbuje ako disident, potenciálny kandidát v budúcich prezidentských voľbách).

Lesja: Á, Arestovič, ten keď začne, takto mi ide z toho hlava.

Marianno: On tvrdí, že Ukrajina a Ukrajinci sa môžu zachovať, len ak urobia spolu s Rusmi veľký akt pokánia, prosby za odpustenie a zmierenie.

Lesja: Ale to sa nedá, tam na Ukrajine je polovička národa plná nenávisti voči Rusom.

Marianno: Tak teda…?

……………………………………………………………………

Ach, vôbec neľutujem, že ma dnes pripravili o 15 minút behu. Ten národ bol genocidiálne využitý, ale hlavne použitý, ako spotrebný materiál na oslabenie Rusov. Ale, treba povedať aj to, že veľká časť toho národa sa dala na to použiť.

Rozhovor a hlavne záverečnú otázku by som mal poslať pánovi Merzovi, Macronovi, a hlavne tomu Starmerovi s jeho MI6.

Ale načo?

Tým pánom je odpoveď na záverečnú otázku jednak úplne jasná, a na druhej strane ich ale že vôbec nezaujíma.