– veď načo mi je tá sivá, nevábna, odpudivá, estónska dedina,
–veď sa mi bridí ten úradný kvérkód, čo ženie stáda do toho tunela, do toho a do toho,
– stáda oviec, muflónov a kôz,
– milujem ich hlavne, keď mi ich zakazujú,
– slovutné uznané tváre,
– úradná Zuzka, Kajka, či Uschi,
– hlavne, že – na tej správnej strane histórie,
– veď do pol roka sa každá z nich potvrdí,
– veď ako ináč, čo by to bol za život bez nich.
Boycotujem ich. Vy si ich kupujte, ak vám chutia. A prežúvajte, a prežúvajte.
Rím, Taliansko: Každý už bol v Ríme, len ja nie, aj keď už nie som najmladší. Pristávame na Ciampino, a je to jedno z najsympatickejších letísk. Neveľké, čisté, prehľadné, bezpečné. Neviem, ale ja sa tu hneď cítim ako doma, a nenechám si to pokaziť ani výstrahami, aký je Rím nebezpečný. Svetlo, vzduch, tie čapaté borovice cestou z letiska, ja sa tu cítim doma! [...]
Krimištatistiky si pekne vyhľadajte sami na nete, (ak sa vám to podarí, lebo európske úrady zatajujú zločinnnosť ako takú, ale hlavne zločinnosť moderných prisťahovalcov, ako svoje vlastné výplatné pásky). Toto je subjektívna skúsenosť, zážitok, input, po jarnom cestovaní starou, dobrou Európou. Jar, 2026, nízkonákladovými boeingami, interrailom, autobusom, lodičkou. [...]
Celá debata | RSS tejto debaty