marianno

Som vo výške 2200 metrov nad tým jazerom na obrázku a k vrcholovému krížu na Grosser Rosenock, v Biosphärenpark Nockberge, mi chýba už len 240 výškových metrov.

Zatiaľ moji jediní spolupútnici boli traja Česi, otec a dvaja dospelí synovia. No dobre kluci, ste mladší, aj trošku vrtkejší, tak ich teda púšťam pred seba.

Od vrcholu si to dole strminou, diretissimou, skoro tanečným krokom vali, zjavne domáci turista, so štajerácko-korutánskym klobúčikom, zarazeným až do čela.

Už z dvadsiatich metrov zdraví:

Herbert: Grüß Gott, ty si jeden z tých Čechov, čo išli hore?

Marianno: Aký Čech, ja som Slovák! Vieš ty vôbec, aký je v tom rozdiel?

Herbert: Jasné, Československo sa rozdelilo. A kto je na tom teraz lepšie?

Marianno: Asi Česi. Majú raz tak veľkú rozlohu, raz toľko obyvateľov, silnejšiu ekonomiku.

Herbert: Aj vy máte na Slovensku hory, tam nechodíš?

Marianno: Chodím, ale my máme v horách aj medvede, niekedy zaútočia aj na človeka. Tu mi to nehrozí, vy ste si ich exemplárne vykynožili, a teraz tu máte čistý ľuft.

Herbert: Medvede, to nemáme. A na Slovensku, je teraz dobre?

Marianno: Každý ti povie niečo iné, väčšina ľudí je ušomraných, ponosujú sa, že je málo euráčov. Ja som teraz zostal na dôchodku, a tak cestujem. Ešte je len koniec mája (bolo to vlani, pred rokom) a ja som už piatykrát v Alpách.

Herbert: Ja som už dva roky na dôchodku (nevyzerá, je ešte celkom súci do hôr), a keď tak cestuješ, to musíte mať dobré penzie?

Marianno: No keď celý život pracuješ, odvádzaš dane, nenosí ti kuriér každý druhý deň somariny v škatuliach, od hladu nezomrieš, aj bývať máš kde, aj máš vykúrený byt počas celej zimy. A treba aj pohnúť rozumom, kde čo kúpiť výhodnejšie, ako si veci zorganizovať. Veď ti vravím, že som v máji už na piatom výlete v Alpách. Ty si bol koľkokrát na zahraničnom výlete tohto roku?

Herbert: (asi sa mu nechce odpovedať, ale on začal túto tému) Rakúskemu dôchodcovi sa žije dobre ( priemerný starobný 2321,40 eur ), má splatenú hypotéku, veľa nemíňa. Horšie je to s mladými a strednou generáciou, tých sa inflácia a ceny najviac dotýkajú.

Marianno: Ja platím za byt v osobnom vlastníctve 250 eur a zvyšok môžem prejesť, prepiť, precestovať. Vlaky máme zadarmo, autobusy temer zadarmo. Pivo si dám v krčme za dve eurá, ty za 4-5, denné menu v reštauráciách za sedem, u vás okolo desať, minimálne.

Herbert: Ja má raz tak veľký dôchodok, ale ceny idú stále hore.

Marianno: Aj u nás, ale u vás je v supermarkete všetko drahšie, o 30, 50, aj o sto percent.

Herbert: Ale hlavne, že si to ešte viem užiť, v týchto horách. Berg Heil!

Marianno: Maj sa, drž sa, bro. Tschüss!

Foto: autor