marianno

Pri pokladni som sa zaradil za rómsku rodinu, rozložitý starý pán, jeho dobre vyzerajúca panička, štyridsiatnik syn, jeho romňi – manželka.

A ešte dve desaťročné deti.

Plný vozík kvalitných produktov. Vykladajú na pás.

Desaťročný schmatne cukríky z pásu a chce šuchnúť do vačku.

,,Trésk“ mu stará mater po hlave.

„Trésk“ mu mater po hlave.

To všetko v priebehu sekundy, bez slov.

Cukríky sa okamžite vracajú na pokladničný pás.

Gádžovia, učte sa!

Ja viem, že vám zákony zakazujú capnúť decku. Ani po riti, ani po hlave.

Ale vy sa hlavne bojíte svojich detí, obávate sa, že prídete o ich priazeň.

Navrávate im, že sú super, super, perfiš, že môžu všetko, čo len chcú, len to musia chcieť, že svet sa začal až ich príchodom na svet, že čakal na nich, ako to všetko vyonačia a preonačia.

A po dome sa vám moce jedno sebastredné, nárokujúce si, ADHD, autistické, depresívne, nezvládnuteľné, Harry Potter čudo.

Nečudo.