marianno

Počúvajte :

Prepáčte, chcel som zahrať pekný ruský šansón, ale vypísalo mi, že je z bezpečnostných dôvodov zakázaný. Oná zakázala.

Krásna ruská lyrika, ale ruština je zakázaná.

Nie, aj keď je to sila, ja nie som Rus.

Som Slovák ako repa.

A mám svoj riadny, slovenský rozum.

Keď po ruskej invázii na Ukrajinu, presne pred štyrmi rokmi, na niektorých slovenských školách, gymnáziách, prestali vyučovať ruštinu, povedal som si, že tie učiteľky sú proste jazykové rasistky.

Alebo, jednoducho rasistky.

Keď začali štvať a štvať, na všetkých frontoch…

V snahe zaľúbiť sa.

A veď čo by ste už tak chceli dnes od učiteľky, moderátorky, alebo predajného politika?

Rus napadol Ukrajinu, neodškriepiteľne, a vám ponúkli efemérnu istotu, že NATO nás ochráni a EU nakŕmi.

Nevyspytateľný z domu na Potomacu si mädlí ruky.

Navoňavkovaný z paláca na Seine si mädlí ruky.

Zvisáň z rajchstágu na Spréve si mädlí ruky.

Ja sa modlím.

Ani vo sne vám nenapadlo, že sa že títo vyondejú na vás, aj s vaším piatym artiklom NATO, ak by sa zomlelo.

Ako keby to vás, o váš blahobyt, nejaký barbarský Ivan, chcel obrať, dnes, priamo v 21. storočí.

A tak ste huckali spoza plota.

Nechceli ste koniec, len koniec Ruska.

V donbasskej zemi je teraz zahrabaných milión Ukrajincov, a milión Rusov.

Každý človek má vraj štyri litre krvi.

Dva milióny krát štyri, to je asi osem miliónov litrov krvi.

A tak teda spoza plota, spoza klávesnice, hurá, ďalej. Uráá!