Nechtiac som sa dal zatiahnuť do debaty s kamarátom. O referende. On chcel. Vysvetlil, prečo nepôjde. Vysvetlil som mu, prečo pôjdem.
Zhodli sme sa, že sa v tom nijako nezhodneme. Bez emócií.
A ešte sme sa dohodli, že sa večer stretneme na pive. A že o referende ani cek.
O pol siedmej.
Boycotujem ich. Vy si ich kupujte, ak vám chutia. A prežúvajte, a prežúvajte.
Rím, Taliansko: Každý už bol v Ríme, len ja nie, aj keď už nie som najmladší. Pristávame na Ciampino, a je to jedno z najsympatickejších letísk. Neveľké, čisté, prehľadné, bezpečné. Neviem, ale ja sa tu hneď cítim ako doma, a nenechám si to pokaziť ani výstrahami, aký je Rím nebezpečný. Svetlo, vzduch, tie čapaté borovice cestou z letiska, ja sa tu cítim doma! [...]
Krimištatistiky si pekne vyhľadajte sami na nete, (ak sa vám to podarí, lebo európske úrady zatajujú zločinnnosť ako takú, ale hlavne zločinnosť moderných prisťahovalcov, ako svoje vlastné výplatné pásky). Toto je subjektívna skúsenosť, zážitok, input, po jarnom cestovaní starou, dobrou Európou. Jar, 2026, nízkonákladovými boeingami, interrailom, autobusom, lodičkou. [...]
Zrejme na tom pive už ste, tak nech ...
no ved fajn . ...
Ále bude. Nehovorím, že to pivo ...
Ver mi.To priateľstvo už nebude nikdy ...
Celá debata | RSS tejto debaty