Nemecká hlava potrebuje poriadok. Pekne všetko zaškatuľkovať, do chlievika. Tomu na lyžičku, tomu na mištičku, tomu na tanierik.
Chceš?
Nechceš?
Chcú ťa?
Nechcú ťa?
Tu máš. Kvótu!
„Es tut mir unendlich leid“, zúfalo sa ospravedlňuje šéf nemenovanej nemeckej automobilky, po tom,
čo sa mu akési emisné kvóty prudko vymkli spod kontroly.
Boycotujem ich. Vy si ich kupujte, ak vám chutia. A prežúvajte, a prežúvajte.
Rím, Taliansko: Každý už bol v Ríme, len ja nie, aj keď už nie som najmladší. Pristávame na Ciampino, a je to jedno z najsympatickejších letísk. Neveľké, čisté, prehľadné, bezpečné. Neviem, ale ja sa tu hneď cítim ako doma, a nenechám si to pokaziť ani výstrahami, aký je Rím nebezpečný. Svetlo, vzduch, tie čapaté borovice cestou z letiska, ja sa tu cítim doma! [...]
Krimištatistiky si pekne vyhľadajte sami na nete, (ak sa vám to podarí, lebo európske úrady zatajujú zločinnnosť ako takú, ale hlavne zločinnosť moderných prisťahovalcov, ako svoje vlastné výplatné pásky). Toto je subjektívna skúsenosť, zážitok, input, po jarnom cestovaní starou, dobrou Európou. Jar, 2026, nízkonákladovými boeingami, interrailom, autobusom, lodičkou. [...]
++++++++++++++++++++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty