Nemecká hlava potrebuje poriadok. Pekne všetko zaškatuľkovať, do chlievika. Tomu na lyžičku, tomu na mištičku, tomu na tanierik.
Chceš?
Nechceš?
Chcú ťa?
Nechcú ťa?
Tu máš. Kvótu!
„Es tut mir unendlich leid“, zúfalo sa ospravedlňuje šéf nemenovanej nemeckej automobilky, po tom,
čo sa mu akési emisné kvóty prudko vymkli spod kontroly.
Pri pokladni som sa zaradil za rómsku rodinu, rozložitý starý pán, jeho dobre vyzerajúca panička, štyridsiatnik syn, jeho romňi – manželka. A ešte dve desaťročné deti. Plný vozík kvalitných produktov. Vykladajú na pás. Desaťročný schmatne cukríky z pásu a chce šuchnúť do vačku. ,,Trésk“ mu stará mater po hlave. „Trésk“ mu mater po hlave. To všetko v [...]
Boycotujem ich. Vy si ich kupujte, ak vám chutia. A prežúvajte, a prežúvajte.
Rím, Taliansko: Každý už bol v Ríme, len ja nie, aj keď už nie som najmladší. Pristávame na Ciampino, a je to jedno z najsympatickejších letísk. Neveľké, čisté, prehľadné, bezpečné. Neviem, ale ja sa tu hneď cítim ako doma, a nenechám si to pokaziť ani výstrahami, aký je Rím nebezpečný. Svetlo, vzduch, tie čapaté borovice cestou z letiska, ja sa tu cítim doma! [...]
++++++++++++++++++++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty