Stavím sa, že keď uvidíte pred barákom hlúčik ľudí, tak tí sa určite na niečo spoločne sťažujú, voľačo kritizujú, hľadajú vinníka, chcú zmeniť systém (nie seba), prekacujú momentálnu vládu.
,,Susedia vyhadzujú von špaky, tráva nerastie (dosť rýchlo, alebo dosť pomaly), prší – neprší , fuj, ale tu voľačo smrdí,
a Fico je furt pri kormáni.“
Stavím sa, že keď zabrúsite na hociktorý portál, tak 90 percent článkov a blogov sa vám bude snažiť poštekliť práve tie centrá, kde sídlia ľudské pudy.
Kverulant je podľa slovníkovej definície notorický sťažovateľ; stály nespokojenec, človek, ktorý sa neustále sťažuje, domáha sa svojho domnelého práva…
Len nikomu nehovorte, že je kverulant, ak to slovo náhodou nepozná. Ono totiž znie oveľa horšie ako znamená. Ako keby to malo niečo do činenia s kvérom.
Možno to prišlo z Ameriky. Tam je móda zažalovať aj bolívijského výrobcu kávových bôbov, ak si náhodou v starbuckse rozlejete horúcu kávu rovno do lona.
,,Juj to páli a aké je to mokré, a ako je budem teraz vyzerať!“
A będzie po mojim!
Takéto niečo opakovalo to dievčatko predškolského veku na gréckej pláži. Ležali sme tam celý deň a vedľa nás poľská rodinka. To decko sa aj hralo ako sa na decko patrí, ale z času na čas sa niečoho začalo intenzívne domáhať. A dupať svojimi nevinnými nôžkami o vinný grécky piesok a vrieskať:
A będzie po mojim! A będzie po mojim! A będzie po mojim! A będzie po mojim!
Strach a hrôza pomyslieť na to, keď raz mała dziewczynka vyrastie.
Młoda dama, będzie trudne, bardzo trudne… Mám totiž taký ciťák, že nie vždy będzie po tvojim.
Celá debata | RSS tejto debaty