Vyzerá to tak, že tí Maďari majú zdravý rozum, a idú znovu zvoliť Orbánovu politiku. Ten sľubuje súkmeňovcom ,,mier a ochranu pred „rodovým šialenstvom“. 

To by som chcel aj ja, aby nám to sľúbili Čaputová, Heger, Remišovová. Aj keď od tej poslednej to vlastne ani nechcem. Vlastne nič už – od tej poslednej nechcem.

Je neskutočné, že teraz ja, Slovák ako repa, vybľafnem niečo ako ,,hajrá“.

Naposledy som to slovo počul v Jakubiskovom filme Báthoryčka, keď grófkin muž, Čierny bej, útočil proti Turkom a vykrikoval ,,Hajrá“.

Ručal, bľačal,  hajrá, a šabľou mlátil Turka hlava-nehlava.

Pred rokmi, mnohými rokmi, sme hrávali dorastenecký futbal na južných pláňach Slovenska, a tam tí fanúšikovia na nás vykrikovali hajrá. Aspoň tak sa mi to vtedy zdalo, aj keď oni asi hajrovali ten svoj, domáci mančaft. (Raz sme po takom hajrá odniesli štyroch svojich zranených, dokrvavených spoluhráčov za postrannú čiaru).

Beriem, taký bol vtedy futbal, pre tvrdých chlapov, nie pre snehové vločky.

Ja to fakt neviem ináč povedať. Ten Maďar – Orbán – proste nie je žiaden antiMaďar.

Čo sa o frndolínach z Bruselu, Berlína a Bratislavy, vôbec nedá povedať.