marianno

Práve počúvam dokumentárny film Karla Kryla a jeho pesničky. O ruskej invázii v šesťdesiatom ôsmom, o pravde, láske, ale dýcha na mňa hlavne tá jeho autenticita. Niečo mi na ňom smrdí nefalšovanou človečinou.

A uvedomujem si, že dnes nás neokupujú Rusi, dokonca nás ani neohrozujú, dokonca nám ani nechcú na zimu vypnúť ropu a plyn.

Najskôr som chcel písať o tom, že náš životný priestor ohrozujú  – ja ich tak volám, že ,,európske čvargen-elity“, ktoré sa chcú pohrávať s ľudkami starého kontinentu ako s ,,čvargen-proletariátom“. Na Slovensku konkrétne aj nemálo početné prototypy psychopatických politických zvolencov. A k tomu sebadôležitá prezidentka.

Je to zložitejšie.

Slovákov gniavi strach a zbabelosť.

Existenčné veci, ja viem, ale strach nie je cnosť a zbabelosť je pre staré baby.

Tak teda, Karle Kryle, děkuji, děkuji za všechno…

A ešte..

„Děkuji za bolest, jež učí mne se tázat..